Euro 2024
Najnovšie správy
Summit NATO sa uskutoční od piatka 8. júla do soboty 9. júla na úrovni hláv štátov, vlád, ministrov zahraničných vecí a obrany členských a partnerských krajín.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 7. júla (TASR) – Slovenskú delegáciu na tohtotýždňový summit NATO vo Varšave povedie prezident SR Andrej Kiska. Ďalšími členmi delegácie budú minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, minister obrany Peter Gajdoš, náčelník Generálneho štábu OS SR Milan Maxim a stály predstaviteľ SR pri NATO Tomáš Valášek. Zloženie delegácie dnes odsúhlasila vláda.
Summit NATO sa uskutoční od piatka 8. júla do soboty 9. júla na úrovni hláv štátov, vlád, ministrov zahraničných vecí a obrany členských a partnerských krajín. Summit vyhodnotí plnenie rozhodnutí prijatých na predošlom vrcholnom zasadnutí Severoatlantickej aliancie, ktoré sa uskutočnilo v septembri 2014 vo Walese. Taktiež stanoví základné parametre pre ďalšiu politickú, vojenskú a inštitucionálnu adaptáciu NATO na zmeny v bezpečnostnom prostredí.
Severoatlantická aliancia (North Atlantic Treaty Organization - NATO) je medzinárodné politicko-vojenské zoskupenie 28 nezávislých štátov. Nejde o nadnárodnú organizáciu, ale spoločenstvo podporujúce spoluprácu medzi členskými krajinami; rozhodnutia sú prijaté len so súhlasom všetkých členských krajín.
Orgány, ktoré boli z rozhodnutia Severoatlantickej rady vytvorené, možno rozdeliť na politické a vojenské. NATO je však v prvom rade politickou alianciou, a preto sú všetky jej vojenské orgány podriadené orgánom politickým. Všetky členské štáty majú pri NATO svojich civilných stálych predstaviteľov (veľvyslancov) a vojenského zástupcu.
História organizácie sa začala písať po druhej svetovej vojne v roku 1945, keď sa výrazne zmenil pomer síl v Európe. Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) si po víťazstve nad hitlerovským Nemeckom začal upevňovať svoje pozície. Svet sa začal postupne rozdeľovať na dva nezmieriteľné bloky. Kroky vedúce k nastoleniu totalitných režimov v krajinách východnej a strednej Európy vyvolávali vo vládnucich kruhoch v USA a v západnej Európe obavy o budúcnosť ďalších štátov Európy.
Ako prvý vystúpil s výzvou na obranu demokracie britský premiér Winston Churchill. V prejave v americkom Fultone 5. marca 1946 vyzval na odpor proti novej nebezpečnej komunistickej ideológii. Ako výraz tohto odporu navrhol vytvoriť spojenie anglosaských štátov vo forme britsko-amerického paktu.
Výsledkom sa stala Trumanova doktrína, ktorá znamenala prakticky začiatok budovania systému obrany proti prenikaniu komunizmu do ďalších európskych štátov. V hospodárskej oblasti vznikol Marshallov plán zameraný na obnovu zničeného európskeho hospodárstva. Výrazom nezmieriteľnosti demokratického a totalitného spôsobu vládnutia sa stala sovietska blokáda Západného Berlína.
Poradca americkej Republikánskej strany pre zahraničnopolitické otázky John Foster Dulles navrhol 19. januára 1948 v zahraničnom výbore amerického Senátu vytvoriť protisovietsku koalíciu západoeurópskych krajín. Myšlienku podporila britská a francúzska vláda, ako aj vlády krajín Beneluxu.
Dňa 17. marca 1948 vznikol Bruselský pakt piatich európskych krajín - Spojeného kráľovstva, Francúzska, Belgicka, Holandska a Luxemburska. O pol roka neskôr vznikla vojenská štruktúra Bruselského paktu, Organizácia obrany Západnej únie a 4. októbra 1948 Stály výbor hlavných veliteľov so sídlom vo francúzskom Fontainebleau.
Keďže obavy spojencov naďalej rástli, snaha vytvoriť ešte silnejšiu politicko-vojenskú organizáciu silnela. Rovnako aj potreba zapojiť do spoločnej obrany tiež zámorské krajiny USA a Kanadu. Výsledkom sa stali legislatívne práce na vytvorení zmluvných základov potrebných na vznik Severoatlantickej aliancie.
Ministri zahraničných vecí 12 zakladajúcich štátov aliancie 4. apríla 1949 podpísali tzv. Washingtonskú zmluvu, ktorou vzniklo NATO (North Atlantic Treaty Organization). Do platnosti zmluva vstúpila 24. augusta 1949.
Prvým generálnym tajomníkom NATO bol v rokoch 1952-1957 lord Hastings Lionel Ismay z Británie.
Od 1. októbra 2014 je generálnym tajomníkom NATO bývalý dvojnásobný nórsky premiér Jens Stoltenberg. Vzdelaním ekonóm, bývalý novinár a líder nórskej Strany práce počas svojej kariéry nemal vzťah k armáde, rezortu obrany ani vojenským záležitostiam. V mladosti sa presadzoval skôr ako pacifista. V poradí už 13. šéf Aliancie je prvý raz z krajiny, ktorá je priamym susedom Ruskej federácie (RF) a nie je členom Európskej únie (EÚ). Do tejto funkcie Stoltenberga vymenovali 28. marca 2014. Funkcie sa ujal 1. októbra 2014 po vypršaní mandátu svojho dánskeho predchodcu Andersa Fogha Rasmussena.
Zakladajúcimi členmi NATO sú Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Island, Luxembursko, Kanada, Nórsko, Portugalsko, Taliansko, USA a Spojené kráľovstvo. V roku 1952 sa pridali Grécko a Turecko. Aliancia sa v roku 1955 rozšírila o Nemecko, v roku 1982 o Španielsko. Česko, Maďarsko, Poľsko sa stali členmi NATO v roku 1999. V rámci najväčšieho rozšírenia Severoatlantickej aliancie sa jej členmi stali v roku 2004 Slovensko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Rumunsko a Bulharsko. Zatiaľ poslednými krajinami, ktoré vstúpili do NATO v roku 2009, sú Albánsko a Chorvátsko.
Ministri zahraničných vecí 28 členských krajín NATO na svojom zasadnutí v Bruseli 19. mája 2016 podpísali prístupový protokol otvárajúci cestu do NATO Čiernej Hore.
Summit NATO sa uskutoční od piatka 8. júla do soboty 9. júla na úrovni hláv štátov, vlád, ministrov zahraničných vecí a obrany členských a partnerských krajín. Summit vyhodnotí plnenie rozhodnutí prijatých na predošlom vrcholnom zasadnutí Severoatlantickej aliancie, ktoré sa uskutočnilo v septembri 2014 vo Walese. Taktiež stanoví základné parametre pre ďalšiu politickú, vojenskú a inštitucionálnu adaptáciu NATO na zmeny v bezpečnostnom prostredí.
Profil NATO
Severoatlantická aliancia (North Atlantic Treaty Organization - NATO) je medzinárodné politicko-vojenské zoskupenie 28 nezávislých štátov. Nejde o nadnárodnú organizáciu, ale spoločenstvo podporujúce spoluprácu medzi členskými krajinami; rozhodnutia sú prijaté len so súhlasom všetkých členských krajín.
Orgány, ktoré boli z rozhodnutia Severoatlantickej rady vytvorené, možno rozdeliť na politické a vojenské. NATO je však v prvom rade politickou alianciou, a preto sú všetky jej vojenské orgány podriadené orgánom politickým. Všetky členské štáty majú pri NATO svojich civilných stálych predstaviteľov (veľvyslancov) a vojenského zástupcu.
História organizácie sa začala písať po druhej svetovej vojne v roku 1945, keď sa výrazne zmenil pomer síl v Európe. Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) si po víťazstve nad hitlerovským Nemeckom začal upevňovať svoje pozície. Svet sa začal postupne rozdeľovať na dva nezmieriteľné bloky. Kroky vedúce k nastoleniu totalitných režimov v krajinách východnej a strednej Európy vyvolávali vo vládnucich kruhoch v USA a v západnej Európe obavy o budúcnosť ďalších štátov Európy.
Ako prvý vystúpil s výzvou na obranu demokracie britský premiér Winston Churchill. V prejave v americkom Fultone 5. marca 1946 vyzval na odpor proti novej nebezpečnej komunistickej ideológii. Ako výraz tohto odporu navrhol vytvoriť spojenie anglosaských štátov vo forme britsko-amerického paktu.
Výsledkom sa stala Trumanova doktrína, ktorá znamenala prakticky začiatok budovania systému obrany proti prenikaniu komunizmu do ďalších európskych štátov. V hospodárskej oblasti vznikol Marshallov plán zameraný na obnovu zničeného európskeho hospodárstva. Výrazom nezmieriteľnosti demokratického a totalitného spôsobu vládnutia sa stala sovietska blokáda Západného Berlína.
Poradca americkej Republikánskej strany pre zahraničnopolitické otázky John Foster Dulles navrhol 19. januára 1948 v zahraničnom výbore amerického Senátu vytvoriť protisovietsku koalíciu západoeurópskych krajín. Myšlienku podporila britská a francúzska vláda, ako aj vlády krajín Beneluxu.
Dňa 17. marca 1948 vznikol Bruselský pakt piatich európskych krajín - Spojeného kráľovstva, Francúzska, Belgicka, Holandska a Luxemburska. O pol roka neskôr vznikla vojenská štruktúra Bruselského paktu, Organizácia obrany Západnej únie a 4. októbra 1948 Stály výbor hlavných veliteľov so sídlom vo francúzskom Fontainebleau.
Keďže obavy spojencov naďalej rástli, snaha vytvoriť ešte silnejšiu politicko-vojenskú organizáciu silnela. Rovnako aj potreba zapojiť do spoločnej obrany tiež zámorské krajiny USA a Kanadu. Výsledkom sa stali legislatívne práce na vytvorení zmluvných základov potrebných na vznik Severoatlantickej aliancie.
Ministri zahraničných vecí 12 zakladajúcich štátov aliancie 4. apríla 1949 podpísali tzv. Washingtonskú zmluvu, ktorou vzniklo NATO (North Atlantic Treaty Organization). Do platnosti zmluva vstúpila 24. augusta 1949.
Prvým generálnym tajomníkom NATO bol v rokoch 1952-1957 lord Hastings Lionel Ismay z Británie.
Od 1. októbra 2014 je generálnym tajomníkom NATO bývalý dvojnásobný nórsky premiér Jens Stoltenberg. Vzdelaním ekonóm, bývalý novinár a líder nórskej Strany práce počas svojej kariéry nemal vzťah k armáde, rezortu obrany ani vojenským záležitostiam. V mladosti sa presadzoval skôr ako pacifista. V poradí už 13. šéf Aliancie je prvý raz z krajiny, ktorá je priamym susedom Ruskej federácie (RF) a nie je členom Európskej únie (EÚ). Do tejto funkcie Stoltenberga vymenovali 28. marca 2014. Funkcie sa ujal 1. októbra 2014 po vypršaní mandátu svojho dánskeho predchodcu Andersa Fogha Rasmussena.
Zakladajúcimi členmi NATO sú Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Island, Luxembursko, Kanada, Nórsko, Portugalsko, Taliansko, USA a Spojené kráľovstvo. V roku 1952 sa pridali Grécko a Turecko. Aliancia sa v roku 1955 rozšírila o Nemecko, v roku 1982 o Španielsko. Česko, Maďarsko, Poľsko sa stali členmi NATO v roku 1999. V rámci najväčšieho rozšírenia Severoatlantickej aliancie sa jej členmi stali v roku 2004 Slovensko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Rumunsko a Bulharsko. Zatiaľ poslednými krajinami, ktoré vstúpili do NATO v roku 2009, sú Albánsko a Chorvátsko.
Ministri zahraničných vecí 28 členských krajín NATO na svojom zasadnutí v Bruseli 19. mája 2016 podpísali prístupový protokol otvárajúci cestu do NATO Čiernej Hore.
