< sekcia Slovensko

Slovenský analytik: Slová prezidenta Číny mierili primárne na Indiu

Čínsky prezident Si Ťin-pching, archívne foto. Foto: TASR/AP

Vo všeobecnosti sa uvádza, že ide o najnebezpečnejší incident v čínsko-indických vzťahov od krátkej pohraničnej vojny v roku 1962, konštatoval Turcsányi.

Bratislava 1. augusta (TASR) – Pokiaľ by na Kórejskom polostrove prepukla vojna, Čína by mala všetky následky takpovediac "z prvej ruky". Pre TASR to uviedol bezpečnostný analytik Lukáš Visingr.

"Nemožno ale očakávať, že by sa Čína za Kórejskú ľudovodemokratickú republiku (KĽDR) vojensky postavila, skôr naopak, pretože KĽDR už Pekingu dávno 'prerástla cez hlavu'. Je pravdepodobné, že čínsky prezident Si Ťin-pching hľadá nejakú cestu, ako sa problému KĽDR elegantne zbaviť a súčasne nestratiť tvár." Dodal analytik na margo dnešného tvrdého prejavu čínskej hlavy štátu ohľadom suverenity a národnej bezpečnosti, v ktorom zdôraznil, že Čína nedopustí akúkoľvek stratu svojho územia.

Vie si však predstaviť, že pokiaľ by situácia ďalej eskalovala, mohla by to byť práve Čína, ktorá by KĽDR spacifikovala, prípadne ju i priamo anektovala. Severná Kórea v piatok (28.7.) oznámila, že uskutočnila už druhý úspešný test medzikontinentálnej balistickej strely.

Riaditeľ think tanku Stratpol Richard Turcsányi považuje prejav čínskeho prezidenta za zaujímavý, no nepadlo v ňom nič revolučné alebo zásadné. "Čína má dlhodobo pozíciu, že je mierumilovná, ale je pripravená ochraňovať svoje záujmy. Takže hlavná myšlienka v prejave nie je ničím revolučná alebo nová," vyhlásil.

Domnieva sa, že ak boli slová čínskeho prezidenta namierené na niekoho, tak primárne na Indiu. "Na hraničnom trojuholníku Čína, India, Bhután momentálne už niekoľko mesiacov prebieha nebezpečná situácia, kde podľa medializovaných informácií vo vzdialenosti približne 150 metrov od seba stoja čínski a indickí vojaci. Vo všeobecnosti sa uvádza, že ide o najnebezpečnejší incident v čínsko-indických vzťahov od krátkej pohraničnej vojny v roku 1962," konštatoval Turcsányi.

Súčasný incident je podľa neho dosť kontroverzný aj preto, že prebieha v skutočnosti na území, ktoré si nárokuje Čína a Bhután, nie India. Bhután však nemá s Čínou diplomatické vzťahy, čo je podľa neho zaujímavé, keďže sú susedia, v bezpečnostnej politike ho často zastupuje India. "Pre Indiu má navyše územie strategický význam a India nechce, aby ho získala pod kontrolu Čína," zdôraznil.



Prejav čínskeho prezidenta by riaditeľka Inštitútu ázijských štúdií Lucia Husenicová priamo nespájala s tým, čo sa deje v KĽDR, keďže bol súčasťou osláv 90. výročia založenia čínskej armády – Ľudovej oslobodeneckej armády (PLA). "Vo všeobecnosti je prejav len potvrdením čínskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky v posledných rokoch a špecificky od nástupu súčasného prezidenta," uviedla.

Podľa nej zdôraznil potrebu zachovania mieru, čo je dlhodobým cieľom čínskej zahraničnej politiky, keďže mierové vzťahy v regióne a vo svete sú dôležité pre ďalší čínsky ekonomický rozvoj - rozvoj ekonomiky je totiž napojený na politickú stabilitu, ekonomický rast dáva legitimitu vládnucej strane.

"V kontexte vývoja na Kórejskom polostrove preto prirodzene vyhrocovanie napätia nie je v čínskom záujme. Nakoniec Čína spoločne s Ruskom vyzvali na zmiernenie napätia všetky strany. To, čo by sa od Číny v tejto súvislosti mohlo čakať, a za čo ju kritizuje americký prezident Donald Trump, je, že okrem vyjadrení k zdržanlivosti v podstate nijak nekoná. Aj keď je možné že nejaké diplomatické, neverejné stretnutia prebiehajú," dodala.

Severokórejské raketové testy sú podľa nej viac ako čokoľvek iné namierené voči USA. "Posledné testy by sme mohli interpretovať ako snahu o vymedzenie si hraníc vo vzťahu k novej americkej administratíve. KĽDR od 90. rokov realizuje svoju zahraničnú politiku hlavne so zameraním na kroky a reakcie z USA. Súčasná americká administratíva je ale ťažko čitateľná, jadrový test mal za následok pomerne nešťastné vyjadrenie prezidenta Trumpa o tom, že k polostrovu posiela silnú armádu," zdôraznila Husenicová.