MS vo futbale 2026
Všetky správy
V Československej televízii v Bratislave pôsobila v rokoch 1968 až 1970 ako strihačka.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 1. júla (TASR) - V utorok (30. 6.) v Bratislave vo veku 85 rokov zomrela slovenská televízna režisérka, scenáristka, fotografka a pedagogička Ľuba Velecká-Vančová. TASR o tom informovala jej rodina.
Velecká-Vančová sa narodila 3. februára 1941 v Levoči. Vyštudovala odbor umelecká fotografia na Škole umeleckého priemyslu Josefa Vydru v Bratislave a filmovú a televíznu réžiu na Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe (FAMU).
V Československej televízii v Bratislave pôsobila v rokoch 1968 až 1970 ako strihačka. Po ukončení štúdia sa v roku 1976 do televízie vrátila ako režisérka a scenáristka. Venovala sa literárno-dramatickému vysielaniu, kultúrnej publicistike i tvorbe televíznych dokumentov. Režírovala televízne inscenácie, dokumentárne filmy a portréty významných osobností, okrem iného herečiek Oľgy Borodáčovej, Márie Kráľovičovej a Zdeny Gruberovej.
Po roku 1990 sa zamerala najmä na tvorbu hraných a dokumentárnych videofilmov, medzi ktoré patria napríklad Rodina, Vianočná spomienka, Rozruch na onkológii I - II, Knock-out, Diagnóza: vajíčko a Lúpež dejín.
Externe pôsobila aj na Katedre audiovizuálnych médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Za svoju tvorbu získala viaceré ocenenia na domácich i zahraničných festivaloch.
Velecká-Vančová sa narodila 3. februára 1941 v Levoči. Vyštudovala odbor umelecká fotografia na Škole umeleckého priemyslu Josefa Vydru v Bratislave a filmovú a televíznu réžiu na Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe (FAMU).
V Československej televízii v Bratislave pôsobila v rokoch 1968 až 1970 ako strihačka. Po ukončení štúdia sa v roku 1976 do televízie vrátila ako režisérka a scenáristka. Venovala sa literárno-dramatickému vysielaniu, kultúrnej publicistike i tvorbe televíznych dokumentov. Režírovala televízne inscenácie, dokumentárne filmy a portréty významných osobností, okrem iného herečiek Oľgy Borodáčovej, Márie Kráľovičovej a Zdeny Gruberovej.
Po roku 1990 sa zamerala najmä na tvorbu hraných a dokumentárnych videofilmov, medzi ktoré patria napríklad Rodina, Vianočná spomienka, Rozruch na onkológii I - II, Knock-out, Diagnóza: vajíčko a Lúpež dejín.
Externe pôsobila aj na Katedre audiovizuálnych médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Za svoju tvorbu získala viaceré ocenenia na domácich i zahraničných festivaloch.
