
Ak NR SR takéto stanovisko neschváli alebo o návrhu stanoviska nerozhodne pred jeho uplatnením v príslušnom orgáne EÚ, člen vlády bude povinný uplatniť nesúhlas SR, dodali predkladatelia.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 13. mája (TASR) - Koaličná SNS chce zmenu pri schvaľovaní niektorých stanovísk SR k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie (EÚ). V osobitných prípadoch navrhuje vyžadovať súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov parlamentu. Vyplýva to z novely ústavného zákona o spolupráci Národnej rady (NR) SR a vlády SR v záležitostiach EÚ, ktorú predložila do parlamentu skupina poslancov za SNS.
„Predmetom návrhu je zavedenie osobitného vnútroštátneho mandátového režimu pre prípady, v ktorých sa má podľa zakladajúcich zmlúv EÚ umožniť zmena spôsobu rozhodovania alebo legislatívneho postupu pri prijímaní právne záväzných aktov alebo iných aktov EÚ. Ide najmä o prechod z rozhodovania jednomyseľne na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou alebo o prechod z osobitného legislatívneho postupu na riadny legislatívny postup. Takéto návrhy majú osobitný význam, pretože sa netýkajú iba obsahu konkrétneho aktu EÚ, ale aj pravidiel, podľa ktorých sa majú v budúcnosti prijímať právne akty alebo rozhodnutia v príslušnej oblasti,“ ozrejmili národniari.
V týchto prípadoch preto navrhli, aby člen vlády mohol byť pri zastupovaní SR v príslušnom orgáne EÚ viazaný iba stanoviskom SR, ktoré schváli aspoň trojpätinová väčšina všetkých poslancov parlamentu. „Ak NR SR takéto stanovisko neschváli alebo o návrhu stanoviska nerozhodne pred jeho uplatnením v príslušnom orgáne EÚ, člen vlády bude povinný uplatniť nesúhlas SR,“ dodali predkladatelia. Do parlamentu predložili tiež novelu rokovacieho poriadku NR SR, ktorá rieši úpravu postupu pri prerokovávaní takéhoto stanoviska.
„Predmetom návrhu je zavedenie osobitného vnútroštátneho mandátového režimu pre prípady, v ktorých sa má podľa zakladajúcich zmlúv EÚ umožniť zmena spôsobu rozhodovania alebo legislatívneho postupu pri prijímaní právne záväzných aktov alebo iných aktov EÚ. Ide najmä o prechod z rozhodovania jednomyseľne na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou alebo o prechod z osobitného legislatívneho postupu na riadny legislatívny postup. Takéto návrhy majú osobitný význam, pretože sa netýkajú iba obsahu konkrétneho aktu EÚ, ale aj pravidiel, podľa ktorých sa majú v budúcnosti prijímať právne akty alebo rozhodnutia v príslušnej oblasti,“ ozrejmili národniari.
V týchto prípadoch preto navrhli, aby člen vlády mohol byť pri zastupovaní SR v príslušnom orgáne EÚ viazaný iba stanoviskom SR, ktoré schváli aspoň trojpätinová väčšina všetkých poslancov parlamentu. „Ak NR SR takéto stanovisko neschváli alebo o návrhu stanoviska nerozhodne pred jeho uplatnením v príslušnom orgáne EÚ, člen vlády bude povinný uplatniť nesúhlas SR,“ dodali predkladatelia. Do parlamentu predložili tiež novelu rokovacieho poriadku NR SR, ktorá rieši úpravu postupu pri prerokovávaní takéhoto stanoviska.






