Bratislava 8. septembra (TASR) - Právo na pokojné zhromažďovanie nie je v demokratickej spoločnosti bezhraničné. Pripomína to Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP) v reakcii na nedávne protesty v Bratislave a Košiciach.

"Protestujúci často odôvodňujú svoju účasť na demonštráciách tým, že si uplatňujú svoje ľudské práva, medzi ktoré patrí právo na zhromažďovanie. Toto právo však nie je možné vykladať bez toho, aby sa zdôraznila požiadavka pokojného výkonu takéhoto práva," konštatuje v stanovisku SNSĽP.

Právo pokojne sa zhromažďovať označilo za základný pilier demokratickej spoločnosti. Interpretovať ho však ako prostriedok vyjadrenia akéhokoľvek názoru akoukoľvek formou je podľa SNSĽP nielenže nesprávne, ale aj nebezpečné. "Takéto právo chráni len pokojné zhromaždenia a neposkytuje ochranu prejavom nenávisti alebo aktivitám zameraným na porušovanie práv a slobôd iných," pripomína.

Zároveň zdôraznilo, že právo na pokojné zhromažďovanie nie je absolútne a ak sú splnené určité podmienky, môže dôjsť k jeho obmedzeniu. Ozrejmilo, že Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý SR ratifikovala a má prednosť pred zákonmi, stanovuje, že právo na pokojné zhromaždenie je možné obmedziť len v súlade so zákonom, ak je to nevyhnutné v demokratickej spoločnosti a sleduje sa tým jeden z vymedzených cieľov, ako napríklad národná bezpečnosť či ochrana zdravia alebo morálky.

"Právo pokojne sa zhromažďovať je základom demokracie a je kľúčom pri vytváraní verejného priestoru, v ktorom je možné počuť rôzne hlasy, ako aj názory. Nie je však správne interpretovať ho ako bezhraničný prostriedok, ktorý umožňuje osobám agresívne a útočne presadzovať svoje názory. Štát garantuje právo pokojne sa zhromažďovať, no pokojný charakter je nutné zdôrazňovať," zhrnulo SNSĽP.