Nitra 10. mája (TASR) – Strana občianskej ľavice (SOĽ) chce pred voľbami do Európskeho parlamentu (EP) zaujať voličov tým, že svoju kampaň spája s petíciou za vypísanie referenda o odluke cirkvi od štátu.

Petičné hárky bude distribuovať počas stretnutí s občanmi v 25 slovenských mestách.

Rozhovor s Vladislavom Boríkom je súčasťou projektu, v ktorom TASR predstavuje lídrov kandidátok pre voľby do Európskeho parlamentu.

-Ste lídrom osemčlennej kandidátky Strany občianskej ľavice (SOĽ). Aké boli dôvody, pre ktoré ste sa rozhodli kandidovať do Európskeho parlamentu (EP)?-

Moje rozhodnutie vzniklo po tom, ako som sa na jeseň minulého roku stal členom SOĽ. Voľby do EP chceme využiť na oslovenie voličov, aby vedeli, že existuje, respektíve vzniká a kreuje sa nová politická strana, ktorá je ľavicovo a občiansky orientovaná. Voľby do EP teda vnímame ako dobrú príležitosťou na to, aby sme zviditeľnili SOĽ, aby sme predstavili novú generáciu ľudí, ktorí sa zaujímajú o veci verejné, a ktorí v minulosti nemali prepojenia s nejakými inými politickými stranami.

-Ste obvinený z toho, že ste sa ešte ako podpredseda Nitrianskeho samosprávneho kraja mali podieľať na manipulovaní verejných obstarávaní. Neobávate sa, že to môže znížiť vaše šance, prípadne aj šance SOĽ uspieť vo voľbách do EP?-

Nemyslím si to. Už sme v rámci kampane prešli šesť či sedem miest. Stretávam sa často s občanmi a táto vec ich vôbec nezaujíma. Sú skôr zvedaví, či budú mať prácu a budú môcť slušne žiť. Nemyslím si, že toto by malo nejakým spôsobom ovplyvniť volebný výsledok, respektíve rozhodovanie ľudí. Ja sa nemám prečo skrývať. Už som to viackrát deklaroval. Nikdy som nespravil nič protizákonné a verím, že to ukáže aj vyšetrovanie, svedomie mám čisté. O tom, že mám dôveru ľudí, svedčí aj to, že ma SOĽ nominovala ako lídra kandidátky. Teší ma aj veľmi slušná podpora od tých ľudí, s ktorými sa stretávam. Vidím, že nám fandia.

-Ktoré kompetencie EP považujete za najdôležitejšie?-

Sú to samozrejme legislatívne právomoci. Smernice a nariadenia, ktoré vydáva EP, a ktoré potom následne ovplyvňujú aj legislatívu v jednotlivých členských krajinách.

-Aké priority bude mať v prípade úspechu vo voľbách SOĽ pri práci jej členov v EP?-

Ak by sme boli úspešní, akcent bude kladený predovšetkým na ochranu poľnohospodárov, poľnohospodárskej pôdy, poľnohospodárskej výroby a následne ochranu kvality potravín. Potom je tam problematika týkajúca sa čerpania európskych fondov, zamestnanosti a riešenia chudoby na Slovensku. Toto by mali byť nosné témy práce našich poslancov v EP v prípade úspechu vo voľbách.

-Na akú oblasť by ste sa v EP chceli sústrediť vy?-

Je to poľnohospodárska problematika. Na Slovensku chýba koncepcia napríklad pri problematike dotácií. Každá politická strana, keď príde na rad téma poľnohospodárstvo, hovorí iba o vyrovnávaní dotácií našich farmárov vo vzťahu k starším členom Európskej únie (EÚ), k tej pôvodnej „pätnástke“. To je jedna stránka veci. Druhá je tá, že vyrokované podmienky umožňujú poskytovanie aj národných dotácií zo strany ministerstva pôdohospodárstva. A to nie vždy využívame a nie vždy dotujeme poľnohospodársku výrobu do tej výšky, do akej nám to pravidlá povoľujú. Druhá podstatná vec je otázka podpory investícií v poľnohospodárskej prvovýrobe a takisto vypracovanie koncepcie rozvoja ovocinárstva a zeleninárstva, respektíve jej aktualizácie. Nie je správne, keď riešime iba podporu výsadby nových sadov alebo zeleniny, čo je síce dobré, ale je potrebné riešiť celý reťazec. Teda akým spôsobom, akými cestami sa dostanú tieto výrobky dopestované na Slovensku do obchodov a obchodných reťazcov.

-Koľko mandátov by ste chceli vo voľbách získať?-

Chceli by sme získať dva poslanecké mandáty. Na druhej strane sme realisti, vieme, aké sú počty, aká sa predpokladá volebná účasť... Toho sme si teda vedomí, na druhej strane, takúto máme ambíciu.

-Ako chcete osloviť voličov?-

Voličov chceme osloviť štandardnými spôsobmi, ktoré využívajú aj ostatné strany. Budú po Slovensku nejaké billboardy, máme pripravenú takú roadshow po 25 mestách na Slovensku. Tam sa snažíme rozdávať letáky, zhovárať sa s občanmi a okrem toho sme od utorka 6. mája spustili petíciu za vypísanie referenda o odluke cirkvi od štátu. Tieto petičné hárky sú distribuované prostredníctvom kandidátov v jednotlivých mestách. Takže občania, ak sa pristavia pri stánku SOĽ, budú mať možnosť sa vyjadriť aj k tejto problematike.

-V akej európskej politickej strane, respektíve frakcii by mali europoslanci SOĽ pracovať v EP?-

Slovenskí poslanci sú rozhodení v rôznych frakciách. My sa budeme snažiť začleniť do Strany európskych socialistov, budeme sa uchádzať o členstvo. Sme začínajúca strana, chceme takéto kontakty využiť, aby sme sa etablovali.

-Čo by sa podľa vás malo v nasledujúcom volebnom období zmeniť na práci slovenských europoslancov?-

Samotní europoslanci a ich prezentácia na domácej politickej scéne je veľmi slabá. Je smutné, keď kandidáti na europoslancov, ktorí už dnes tými europoslancami sú, prídu mesiac pred voľbami za voličmi. Ľudia sú na toto nahnevaní. Jeden zo základných sloganov SOĽ je, že máme iné riešenia. Pokiaľ to bude len trochu možné, chceme, aby sa poslanci EP za Slovenskú republiku zúčastňovali na rokovaní domáceho parlamentu minimálne vtedy, keď sa bude rokovať o veciach súvisiacich s európskou problematikou. Chceme tiež prísť s iniciatívou na založenie novej tradície. Išlo by o pravidelné stretnutia u pána prezidenta, možno raz za rok, kedy by europoslanci prišli a debatovali za okrúhlym stolom o veciach súvisiacich so vzťahmi Slovenska a EÚ.

-Myslíte si, že by sa mal vplyv EÚ prostredníctvom zákonov prijímaných v EP posilňovať a únia by sa mala z hľadiska legislatívy viac unifikovať, alebo treba rešpektovať špecifiká jednotlivých štátov?-

To je zložitý problém. Myslím si, že toto je téma, ktorá veľmi rezonuje. Osobne si myslím, že by sme mali zvýšiť význam EÚ vo vzťahu k medzinárodnej politike. Tu by som jednoznačne bol za to, aby členské štáty prostredníctvom EÚ mali väčší vplyv vo svete medzinárodnej politiky. Aby aj v takých prípadoch, ako je napríklad súčasná situácia na Ukrajine, mala EÚ silnejší hlas. Čo sa týka hospodárskej politiky, ktorá sa dotýka bežných občanov, každá z krajín má svoje špecifiká a sú určité veci, ktoré sa viac unifikovať možno ani nedajú. Musíme prihliadať na osobitosti jednotlivých krajín, takže tá samostatnosť pri prijímaní zákonov v ekonomickej a hospodárskej oblasti krajín by mala byť zachovaná.