Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Hlavným bodom bude diskusia k dvom legislatívnym návrhom, ktoré pokrývajú sektory nezaradené do systému Európskej únie na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 14. októbra ((TASR) - Minister životného prostredia SR László Sólymos (Most-Híd) bude v pondelok 17. októbra predsedať v Luxemburgu v poradí druhej Rade ministrov Európskej únie pre životné prostredie pod taktovkou slovenského predsedníctva v Rade EÚ.
Hlavným bodom bude diskusia k dvom legislatívnym návrhom, ktoré pokrývajú sektory nezaradené do systému Európskej únie na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov – teda energetika, priemyselné procesy a používanie výrobkov, poľnohospodárstvo, stavebníctvo, doprava, zmeny vo využívaní pôdy, lesníctvo a odpady. Tieto návrhy majú napomôcť implementovať klimaticko-energetický rámec EÚ, ktorého cieľom je celkové zníženie emisií do roku 2030 minimálne o 40 percent v porovnaní s rokom 1990.
Rada zároveň prijme závery na rokovanie konferencie o biodiverzite, ktorá sa v decembri uskutoční v Mexiku. Ďalším bodom rokovania bude problematika trvalo udržateľného manažmentu vôd.
Jedným z prvých konkrétnych krokov k napĺňaniu cieľov klimatickej dohody z Paríža by mohol byť dodatok k Montrealskému protokolu. Jeho prijatie je jednou z nosných tém aktuálneho 28. stretnutia zmluvných strán Montrealského protokolu v Kigali v Rwande. Európsku úniu tam zastupuje slovenský minister životného prostredia László Sólymos.
Minister považuje Montrealský protokol za najúspešnejšiu globálnu environmentálnu dohodou, ktorá obmedzením výroby a spotreby freónov značnou mierou prispela k obnove ozónovej vrstvy. "Na druhej strane, niektoré fluórované plyny, ktoré nahradili freóny, výrazne prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. Dnes máme obrovskú šancu a zodpovednosť zaviazať sa ku konkrétnym krokom, ktoré budú viesť k postupnému zníženiu výroby HFC a ich nahrádzaniu energeticky efektívnymi a klimaticky prijateľnými alternatívami," uviedol.
Ambíciou rokovaní v Rwande je preto prijať dodatok k Montrealskému protokolu, ktorý by prispel k zníženiu nárastu globálnej teploty o pol stupňa Celzia. Dodatok by tak bol jedným z prvých konkrétnych krokov k napĺňaniu cieľov Parížskej dohody, ktorú ratifikovala EÚ minulý týždeň.
TASR informoval odbor komunikácie envirorezortu.
Hlavným bodom bude diskusia k dvom legislatívnym návrhom, ktoré pokrývajú sektory nezaradené do systému Európskej únie na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov – teda energetika, priemyselné procesy a používanie výrobkov, poľnohospodárstvo, stavebníctvo, doprava, zmeny vo využívaní pôdy, lesníctvo a odpady. Tieto návrhy majú napomôcť implementovať klimaticko-energetický rámec EÚ, ktorého cieľom je celkové zníženie emisií do roku 2030 minimálne o 40 percent v porovnaní s rokom 1990.
Rada zároveň prijme závery na rokovanie konferencie o biodiverzite, ktorá sa v decembri uskutoční v Mexiku. Ďalším bodom rokovania bude problematika trvalo udržateľného manažmentu vôd.
Sólmyos zastupuje EÚ na rokovaniach k Montrealskému protokolu
Jedným z prvých konkrétnych krokov k napĺňaniu cieľov klimatickej dohody z Paríža by mohol byť dodatok k Montrealskému protokolu. Jeho prijatie je jednou z nosných tém aktuálneho 28. stretnutia zmluvných strán Montrealského protokolu v Kigali v Rwande. Európsku úniu tam zastupuje slovenský minister životného prostredia László Sólymos.
Minister považuje Montrealský protokol za najúspešnejšiu globálnu environmentálnu dohodou, ktorá obmedzením výroby a spotreby freónov značnou mierou prispela k obnove ozónovej vrstvy. "Na druhej strane, niektoré fluórované plyny, ktoré nahradili freóny, výrazne prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. Dnes máme obrovskú šancu a zodpovednosť zaviazať sa ku konkrétnym krokom, ktoré budú viesť k postupnému zníženiu výroby HFC a ich nahrádzaniu energeticky efektívnymi a klimaticky prijateľnými alternatívami," uviedol.
Ambíciou rokovaní v Rwande je preto prijať dodatok k Montrealskému protokolu, ktorý by prispel k zníženiu nárastu globálnej teploty o pol stupňa Celzia. Dodatok by tak bol jedným z prvých konkrétnych krokov k napĺňaniu cieľov Parížskej dohody, ktorú ratifikovala EÚ minulý týždeň.
TASR informoval odbor komunikácie envirorezortu.
