Niektoré problémy záchranných staníc by sa podľa Mútňanovej dali vyriešiť inými možnosťami čerpania financií, napríklad cez projekty.
Autor TASR
Bratislava 13. októbra (TASR) - Najväčším problémom záchranných staníc pre živočíchov je ich kapacita. Jedno zariadenie má skončiť pre nedostatok personálu. Pre TASR to uviedla riaditeľka sekcie ochrany prírody a krajiny Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR Marta Mútňanová.
Každá záchranná stanica má obmedzenú kapacitu, koľko živočíchov môže v jednom čase zrehabilitovať. "V prípade období, kedy je zo strany obyvateľov nahlásených viac živočíchov, už je problém s ich umiestňovaním. S tým je spojené aj finančné a personálne zabezpečenie týchto zariadení," poznamenala Mútňanová.
Ide podľa nej predovšetkým o externé zariadenia, s ktorými má ŠOP uzavreté zmluvy o preplácaní nákladov spojených s rehabilitáciou zvierat, to znamená veterinárne služby a kŕmne dni. "Uvedené sumy sa pohybujú v tisícoch až desiatkach tisíc eur ročne, v závislosti od vyťaženosti a kapacity zariadenia," podotkla Mútňanová.
Skonštatovala, že náklady na financovanie osôb si musia externé zariadenia získavať z iných zdrojov. Pre nedostatok personálu oznámilo ochranárom ukončenie zmluvy jedno zariadenie.
Niektoré problémy záchranných staníc by sa podľa Mútňanovej dali vyriešiť inými možnosťami čerpania financií, napríklad cez projekty. Cez ne by sa podľa nej mohli uhrádzať náklady na personál a zároveň by sa tak mohla zabezpečiť renovácia voliér.
V súčasnosti je na Slovensku 25 záchranných zariadení, venujúcich sa rehabilitácii hendikepovaných a zranených živočíchov. Z toho 18 staníc je zriadených pri jednotlivých pracoviskách ŠOP a prevádzkujú ich jej zamestnanci. So siedmimi externými zariadeniami má ŠOP podľa Mútňanovej uzavreté zmluvy o preplácaní nákladov.
Každá záchranná stanica má obmedzenú kapacitu, koľko živočíchov môže v jednom čase zrehabilitovať. "V prípade období, kedy je zo strany obyvateľov nahlásených viac živočíchov, už je problém s ich umiestňovaním. S tým je spojené aj finančné a personálne zabezpečenie týchto zariadení," poznamenala Mútňanová.
Ide podľa nej predovšetkým o externé zariadenia, s ktorými má ŠOP uzavreté zmluvy o preplácaní nákladov spojených s rehabilitáciou zvierat, to znamená veterinárne služby a kŕmne dni. "Uvedené sumy sa pohybujú v tisícoch až desiatkach tisíc eur ročne, v závislosti od vyťaženosti a kapacity zariadenia," podotkla Mútňanová.
Skonštatovala, že náklady na financovanie osôb si musia externé zariadenia získavať z iných zdrojov. Pre nedostatok personálu oznámilo ochranárom ukončenie zmluvy jedno zariadenie.
Niektoré problémy záchranných staníc by sa podľa Mútňanovej dali vyriešiť inými možnosťami čerpania financií, napríklad cez projekty. Cez ne by sa podľa nej mohli uhrádzať náklady na personál a zároveň by sa tak mohla zabezpečiť renovácia voliér.
V súčasnosti je na Slovensku 25 záchranných zariadení, venujúcich sa rehabilitácii hendikepovaných a zranených živočíchov. Z toho 18 staníc je zriadených pri jednotlivých pracoviskách ŠOP a prevádzkujú ich jej zamestnanci. So siedmimi externými zariadeniami má ŠOP podľa Mútňanovej uzavreté zmluvy o preplácaní nákladov.