Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Envirorezort by mal v roku 2022 urýchliť prípravu chýbajúcich zonácií národných parkov. Pripraviť by sa podľa Ridzoňa mali do roku 2024, ako sa k tomu štát zaviazal v Envirostratégii 2030.
Autor TASR
Bratislava 28. decembra (TASR) - Jedným z hlavných nedostatkov envirorezortu je nezvládanie komunikácie navonok. Dôsledkom toho je slabý boj s dezinformáciami. V súvislosti s hodnotením roka 2021 na Ministerstve životného prostredia (MŽP) SR to uviedol Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko.
Envirorezortu sa v roku 2021 nepodarilo presadiť posilnenie ani navýšenie rozpočtu Štátnej ochrany prírody SR. Nepodarilo sa podľa Ridzoňa dokončiť ani vyhlasovanie európskej sústavy chránených území. Pokračoval, že ministerstvo mešká v príprave klimatického zákona a príprave slovenských pozícií k legislatívnemu balíku "Fit for 55".
MŽP sa však podarilo podľa Ridzoňa presadiť viaceré neriešené veci. "V niektorých ohľadoch ide o historické zmeny. Takým je schválenie reformy národných parkov, schválenie rezervácie Pralesy Slovenska, zastavenie lovu vlka," povedal Ridzoň. Za dôležitú považuje spoluprácu s agrorezortom na príprave zmien v reforme poľnohospodárskej politiky. "Doterajšie návrhy dávajú nádej, že sa dočkáme pozitívnych zmien aj v agrárnej krajine vo väčšej podpore farmárom hospodáriacich s ohľadom na prírodu," podotkol.
Envirorezort by mal v roku 2022 urýchliť prípravu chýbajúcich zonácií národných parkov. Pripraviť by sa podľa Ridzoňa mali do roku 2024, ako sa k tomu štát zaviazal v Envirostratégii 2030. Ridzoň si myslí, že je tiež dôležité premietnuť do praxe plán obnovy a rozbehnúť jeho realizáciu. "Zároveň je nutné, aby sa mnohé opatrenia na ochranu ohrozených druhov a lokalít, ktoré sú roky schválené na papieri, začali realizovať aj v praxi a reálne sa začal robiť aktívny manažment podporujúci chránené územia a druhy, z ktorých mnohým hrozí vyhynutie," tvrdí.
V chránených územiach je potrebné nastaviť pravidlá tak, aby bolo jasné, ako si štát predstavuje využívanie chránených území a podporu miestnych obyvateľov. "Za týmto účelom bude v roku 2022 nevyhnutné viac komunikovať s vlastníkmi pozemkov," poznamenal Ridzoň.
Uviedol, že je dôležité, aby MŽP pôsobilo medzi inými rezortmi ako dáždnik a malo vyššiu váhu pri presadzovaní opatrení na riešenie klimatickej krízy a krízy biodiverzity.
Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) podporuje ochranu klímy výraznejšie ako jeho predchodcovia, čo je podľa Ridzoňa pozitívum. Budaja hodnotí ako najakčnejšieho šéfa envirorezortu. Ak sa mu podarí do praxe uviesť reformu národných parkov, tak bude podľa Ridzoňa ministrom s doposiaľ najlepšími výsledkami.
Envirorezortu sa v roku 2021 nepodarilo presadiť posilnenie ani navýšenie rozpočtu Štátnej ochrany prírody SR. Nepodarilo sa podľa Ridzoňa dokončiť ani vyhlasovanie európskej sústavy chránených území. Pokračoval, že ministerstvo mešká v príprave klimatického zákona a príprave slovenských pozícií k legislatívnemu balíku "Fit for 55".
MŽP sa však podarilo podľa Ridzoňa presadiť viaceré neriešené veci. "V niektorých ohľadoch ide o historické zmeny. Takým je schválenie reformy národných parkov, schválenie rezervácie Pralesy Slovenska, zastavenie lovu vlka," povedal Ridzoň. Za dôležitú považuje spoluprácu s agrorezortom na príprave zmien v reforme poľnohospodárskej politiky. "Doterajšie návrhy dávajú nádej, že sa dočkáme pozitívnych zmien aj v agrárnej krajine vo väčšej podpore farmárom hospodáriacich s ohľadom na prírodu," podotkol.
Envirorezort by mal v roku 2022 urýchliť prípravu chýbajúcich zonácií národných parkov. Pripraviť by sa podľa Ridzoňa mali do roku 2024, ako sa k tomu štát zaviazal v Envirostratégii 2030. Ridzoň si myslí, že je tiež dôležité premietnuť do praxe plán obnovy a rozbehnúť jeho realizáciu. "Zároveň je nutné, aby sa mnohé opatrenia na ochranu ohrozených druhov a lokalít, ktoré sú roky schválené na papieri, začali realizovať aj v praxi a reálne sa začal robiť aktívny manažment podporujúci chránené územia a druhy, z ktorých mnohým hrozí vyhynutie," tvrdí.
V chránených územiach je potrebné nastaviť pravidlá tak, aby bolo jasné, ako si štát predstavuje využívanie chránených území a podporu miestnych obyvateľov. "Za týmto účelom bude v roku 2022 nevyhnutné viac komunikovať s vlastníkmi pozemkov," poznamenal Ridzoň.
Uviedol, že je dôležité, aby MŽP pôsobilo medzi inými rezortmi ako dáždnik a malo vyššiu váhu pri presadzovaní opatrení na riešenie klimatickej krízy a krízy biodiverzity.
Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) podporuje ochranu klímy výraznejšie ako jeho predchodcovia, čo je podľa Ridzoňa pozitívum. Budaja hodnotí ako najakčnejšieho šéfa envirorezortu. Ak sa mu podarí do praxe uviesť reformu národných parkov, tak bude podľa Ridzoňa ministrom s doposiaľ najlepšími výsledkami.
