Quantcast
< sekcia Slovensko

Spojenci z NATO v roku 2020 minuli na obranu 1,107 bilióna USD

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

SR z výdavkov na obranu v roku 2020 najviac vyčlenila na personálne výdavky (42,3 percenta), potom na hlavné vojenské vybavenie vrátane vedy a výskumu (31,8) a na vojenské operácie a údržbu (20,6).

Brusel 16. marca (TASR) - Severoatlantická aliancia predstavila v utorok najnovšiu správu o výdavkoch spojencov na obranu, ktorá uvádza údaje za rok 2019 a odhady pre rok 2020.

Aliancia v správe pre médiá pripomenula, že pravidelne zbiera údaje o výdavkoch na obranu od spojencov a predkladá súhrny a podmnožiny týchto informácií. Údaje poskytujú ministerstvá obrany členských krajín NATO a tie sa týkajú súčasných, ako aj odhadovaných budúcich výdavkov na obranu podľa dohodnutej definície výdavkov.

Ide o finančné čiastky predstavujúce už uskutočnené platby alebo výdavky vyčlenené národnou vládou v priebehu fiškálneho roka na uspokojenie potrieb jej ozbrojených síl, spojencov alebo Aliancie.

NATO pri tvorbe svojej správy využilo ekonomické a demografické informácie dostupné z Generálneho riaditeľstva pre hospodárske a finančné záležitosti Európskej komisie (DG ECFIN) a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Výdavky na vojenské vybavenie zahŕňajú výdavky na hlavné vybavenie a tiež zdroje určené na výskum a vývoj zameraný na vojenské vybavenie. Personálne výdavky zahŕňajú dôchodky vyplácané bývalým členom ozbrojených síl.

V roku 2019 boli súhrnné výdavky spojencov z NATO vo výške 1,031 bilióna dolárov a v roku 2020 to podľa odhadov bolo 1,107 bilióna USD, z toho 785 miliárd USD vyčlenili USA. Po Američanoch najviac na obranu venovali Briti (61,847 mld. USD), Nemci (58,999 mld. USD) a Francúzi (52,814 mld. USD).

V číselnom prevedení Slovensko v roku 2019 minulo na obranu 1,610 miliardy eur (1,802 mld. USD) a odhady na rok 2020 hovoria o sume 1,796 miliardy eur (2,053 mld. USD).

Podľa percentuálneho podielu výdavkov na obranu na HDP v roku 2020 iba 11 krajín 30-člennej Aliancie splnilo dvojpercentnú hranicu rozpočtových výdavkov na obranu. Patrí k nim aj Slovensko (2 percentá), tradične však tento rebríček vedú Spojené štáty (3,73 percenta), nasledované Gréckom (2,68 percenta), Estónskom (2,33), Britániou (2,32) a Poľskom (2,31). Na druhom konci rebríčka, s najmenšími rozpočtovými výdavkami na sektor obrany, sa ocitli Luxembursko (0,57), Belgicko (1,07) a Slovinsko (1,10).

Z pohľadu výdavkov na vojenské vybavenie ako podielu celkových výdavkov na obranu si vlani najlepšie viedlo Luxembursko (52,5 percenta), Maďarsko (34,7), Turecko (34,2) a Slovensko (31,8). Najmenej do tejto oblasti zainvestovali Slovinci (4,6), Chorváti (10,3) a Belgičania (10,4).

Slovensko z výdavkov na obranu v roku 2020 najviac vyčlenilo na personálne výdavky (42,3 percenta), potom na hlavné vojenské vybavenie vrátane vedy a výskumu (31,8) a na vojenské operácie a údržbu (20,6). Najmenej vyčlenila SR na infraštruktúru (5,2 percenta).

V tabuľke výdavkov na obranu na hlavu sa Slovensko v roku 2019 aj v roku 2020 ocitlo na 16. mieste, keď obrana stála jedného občana SR v prvom spomínanom roku 311 a v druhom 339 USD. Výdavky na obranu predstavovali v roku 2020 najväčšiu záťaž pre obyvateľov USA (2168 USD), za nimi nasledovali Nóri (1492 USD) a Briti (925 USD). Vojenské výdavky najmenej zaťažili občanov Albánska (55 USD), Severného Macedónska (66 USD), Čiernej Hory (113 USD) a Bulharska (127 USD).


(spravodajca TASR Jaromír Novak)