< sekcia Slovensko

EÚ vidí konflikt záujmov v oblasti médií na Slovensku

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Brusel za problém považuje aj správy o vyhrážkach či nenávistných kampaniach voči novinárom na Slovensku a zavedenie zákona, ktorý poskytuje politikom právo na odpoveď.

Brusel 30. septembra (TASR) - Stredajšia správa Európskej komisie o právnom štátne v krajinách Európskej únie poukázala na viacero obáv týkajúcich sa Slovenska. V oblasti nezávislosti médií Brusel poukázal najmä na konflikt záujmov medzi vlastníkmi médií a vládnucimi stranami a na nemožnosť regulácie štátnej reklamy.

Komisia v 17-stránkovom dokumente o Slovensku uviedla, že Ústava SR zakotvuje slobodu prejavu, právo na prístup k informáciám a právo názoru.

Slováci majú zákonom zaručené právo na prístup k informáciám; zákon o vysielaní a retransmisii poskytuje potrebné množstvo informácií; tlačový zákon ustanovuje pravidlá týkajúce sa tlače a novinárov; Rada pre vysielanie a retransmisiu, ktorá má svoje jasné kompetencie a zodpovednosti a jej nezávislosť, je zaručená, existuje však mierne riziko politických nominácii jej členov.

V tejto súvislosti Brusel upozornil na sťažnosti občianskych združení, že Rada pre vysielanie a retransmisiu zlyhala pri riadnom monitorovaní verejnoprávnej televízie počas posledného volebného obdobia.

EK skonštatovala, že na Slovensku sa sloboda prejavu všeobecne považuje za silne chránenú, SR má však najvyšší trest spomedzi všetkých členov EÚ za trestné hanobenie - pobyt vo väzení až na osem rokov.

Exekutíva EÚ eviduje, že vláda SR chce zreformovať právny rámec pre určité mediálne on-line služby a upraviť finančné zdroje pridelené príslušným regulačným orgánom.

Správa o stave právneho štátu na Slovensku však upozornila na neexistenciu systematického regulačného rámca umožňujúceho transparentnosť vlastníctva médií, čo podľa Bruselu predstavuje rizikovú oblasť.

Kým napríklad zákon o registri partnerov verejného sektora umožňuje nepriame zverejnenie konečných vlastníkov významných mediálnych serverov, médiá, ktoré nepodnikajú so štátom a nie sú napojené na verejné financovanie, v tomto registri nie sú uvedené.

Rade pre vysielanie a retransmisiu a ministerstvu kultúry chýbajú účinné právne nástroje na získanie informácií o konečných vlastníkoch médií. Predstavuje to značný problém najmä pokiaľ ide o elektronické médiá.

Komisia v tejto súvislosti spresnila, že revidovaná smernica EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách nabáda členské štáty, aby prijali legislatívne opatrenia stanovujúce, že poskytovatelia mediálnych služieb sprístupnia informácie týkajúce sa ich vlastníckej štruktúry vrátane skutočných vlastníkov.

Pokiaľ ide o politickú nezávislosť médií, zo správy Európskej komisie vyplýva, že Slovenskej republike chýbajú právne záruky, ktoré by účinne vylučovali konflikt záujmov medzi vlastníkmi médií a vládnucimi stranami či politikmi.

Tento problém je citeľný hlavne v menších lokálnych médiách počas volebných období, pretože väčšina takýchto médií je financovaná alebo spoluvlastnená miestnymi obecnými úradmi.

Komisia spresnila, že veľké celonárodné noviny a tlačové agentúry na Slovensku aj naďalej odolávajú politickým tlakom.

Exekutíva EÚ upozornila, že na Slovensku neexistuje právny rámec na reguláciu distribúcie štátnej reklamy a tento pojem nedefinuje ani zákon o vysielaní a retransmisii.

Bezpečnosť novinárov sa stala predmetom rozsiahlych debát po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ktorá odhalila prípady nelegálneho špehovania novinárov a nedostatočnú reakciu polície po podaní správ o vyhrážkach smrti novinárom.

Brusel za problém považuje aj správy o vyhrážkach či nenávistných kampaniach voči novinárom na Slovensku a zavedenie zákona, ktorý poskytuje politikom právo na odpoveď.