Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Z materiálu vyplýva, že je potrebné posilňovať účasť SR v komunitárnych programoch EÚ v záujme zvýšenia participácie slovenských inštitúcií a posilnenia čerpania finančných prostriedkov.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 26. januára (TASR) - Dlhodobým problémom slovenskej vedy aj naďalej zostáva jej chronické podfinancovanie. Výdavky na výskum a vývoj boli v roku 2019 na úrovni 0,83 percenta HDP, čím Slovenská republika výrazne zaostáva za priemerom EÚ, ktorý bol v danom období 1,65 percenta HDP a vzďaľuje sa naplneniu cieľa 1,2 percenta, ktorý bol stanovený pre rok 2020 v stratégii RIS3 SK. Vyplýva to zo Správy o stave výskumu a vývoja v SR a jeho porovnaním so zahraničím za rok 2019, ktorú v utorok odobril na svojom rokovaní Výbor Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. TASR to potvrdil jeho podpredseda Radovan Sloboda (SaS), ktorý ho viedol.
Správa konštatuje, že finančné prostriedky EÚ na výskum a inovácie sa aj naďalej na Slovensku využívajú neefektívne. "Podpora z finančných prostriedkov EÚ na výskum a vývoj viedla k dobudovaniu fyzickej výskumnej a inovačnej infraštruktúry, chýbajú však dostatočné súvisiace finančné prostriedky na údržbu a ľudské zdroje," uvádza sa v materiáli. Podľa odporúčania Rady EÚ, ktoré sa týka národného programu reforiem Slovenska na rok 2019, je potrebné zvýšiť súkromné inovačné výstupy a investície do výskumu a vývoja a stimulovať výskum a inovácie v podnikoch.
Za posun vpred možno považovať schválenie alebo vypracovanie niekoľkých dokumentov dôležitých pre zlepšenie riadenia výskumu a vývoja. "Silná stránka slovenského výskumného a vývojového systému sa nachádza v ľudských zdrojoch. Pozitívnymi prvkami v európskom meradle sú vysoký podiel nových absolventov doktorandského štúdia a podiel mladých ľudí s ukončeným stredoškolským vzdelávaním," konštatuje sa v materiáli. Slabé prepojenie medzi súkromným sektorom a akademickým prostredím patrí medzi hlavné výzvy slovenského výskumného a inovačného systému.
Systém slovenskej vedy a techniky disponuje využiteľným potenciálom funkčných schém podpory výskumu a vývoja, avšak pre ich využitie v plnej miere je potrebné posilniť ich financovanie. "Zvýšenie miery financovania existujúcich schém by umožnilo taktiež súvzťažne zvýšiť mieru zapojenia podnikateľského sektora do financovania výskumu a vývoja a priame uplatnenie výsledkov v praxi. Vyššia účasť podnikateľského sektora v spolupráci s akademickým sektorom vytvorí vhodné podmienky pre rozvoj mladých vedeckých pracovníkov s víziou ich ďalšieho profesijného rastu v prostredí špičkového výskumu a vývoja," píše sa v materiáli.
Z materiálu vyplýva, že je potrebné posilňovať účasť SR v komunitárnych programoch EÚ v záujme zvýšenia participácie slovenských inštitúcií a posilnenia čerpania finančných prostriedkov.
Štátna školská inšpekcia v školskom roku 2019/2020 vykonala 724 inšpekcií, pričom kontrolovaných bolo 606 štátnych škôl, 78 súkromných a 40 cirkevných. Hlavná školská inšpektorka podala na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR jeden návrh na vyradenie školy zo siete škôl a školských zariadení. Na odvolanie riaditeľa školy nepodala žiaden návrh. Vyplýva to zo správy o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v SR v školskom roku 2019/2020, ktorú v utorok odobril na svojom rokovaní Výbor Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. TASR to potvrdil jeho podpredseda Radovan Sloboda (SaS), ktorý ho viedol.
Zo správy vyplýva, že na podnet rezortu školstva bolo vykonaných päť inšpekcií v jazykových školách. V školách s vyučovacím jazykom národností sa realizovalo 60 inšpekcií. Z celkového počtu inšpekcií bolo vykonaných 162 inšpekcií v materských školách, 364 v základných školách, 119 v stredných školách, 34 v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie, 36 v základných umeleckých školách, osem v jazykových školách a jedna v centre voľného času. "Školskí inšpektori uskutočnili 234 inšpekcií zameraných na kontrolu odstránenia zistených nedostatkov a ich príčin. Skontrolovali 1475 opatrení, z ktorých riaditelia škôl a školských zariadení splnili 83,5 percent," vyplýva zo správy.
"Štátnej školskej inšpekcii bolo doručených 515 podaní, z ktorých 300 bolo klasifikovaných ako sťažnosť. Z celkového počtu sťažností bolo prešetrených 137," uvádza sa v správe.
Zvýšená pozornosť v školskom roku 2019/2020 v základných školách bola venovaná vzdelávaniu cudzincov. Zo zistení vyplynulo, že doposiaľ fungujúci model výchovy a vzdelávania cudzincov v slovenských školách nie je dostatočne pripravený. Ďalšou oblasťou, ktorej bola venovaná pozornosť v základných školách, bolo kariérové poradenstvo. Zmena systému kariérového poradenstva, platná od septembra 2019, nepriniesla v oblasti usmerňovania kariérového vývinu žiakov očakávané zmeny. Zo zistení vyplynulo, že kariéroví poradcovia nie sú dostatočne kompetenčne pripravení na plnenie očakávaných činností.
Inšpekcia konštatuje, že už niekoľko rokov je v základných školách venovaná pozornosť školskej integrácii, ktorej stav je stále neuspokojivý. "Najväčšie nedostatky v integrovanom vzdelávaní žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami spočívajú v nedostatočnom personálnom zabezpečení odborných a pedagogických zamestnancov, v skúsenostiach pedagogických asistentov, pripravenosti pedagógov pre prácu s týmito žiakmi, vo variabilnej organizácii vyučovania podľa potrieb a možností žiakov a vo vytváraní individualizovaných postupov vzdelávania," uvádza sa v správe. Nedostatky sú aj v debarierizácii školského prostredia a v materiálno-technickom zabezpečení.
Správa konštatuje, že finančné prostriedky EÚ na výskum a inovácie sa aj naďalej na Slovensku využívajú neefektívne. "Podpora z finančných prostriedkov EÚ na výskum a vývoj viedla k dobudovaniu fyzickej výskumnej a inovačnej infraštruktúry, chýbajú však dostatočné súvisiace finančné prostriedky na údržbu a ľudské zdroje," uvádza sa v materiáli. Podľa odporúčania Rady EÚ, ktoré sa týka národného programu reforiem Slovenska na rok 2019, je potrebné zvýšiť súkromné inovačné výstupy a investície do výskumu a vývoja a stimulovať výskum a inovácie v podnikoch.
Za posun vpred možno považovať schválenie alebo vypracovanie niekoľkých dokumentov dôležitých pre zlepšenie riadenia výskumu a vývoja. "Silná stránka slovenského výskumného a vývojového systému sa nachádza v ľudských zdrojoch. Pozitívnymi prvkami v európskom meradle sú vysoký podiel nových absolventov doktorandského štúdia a podiel mladých ľudí s ukončeným stredoškolským vzdelávaním," konštatuje sa v materiáli. Slabé prepojenie medzi súkromným sektorom a akademickým prostredím patrí medzi hlavné výzvy slovenského výskumného a inovačného systému.
Systém slovenskej vedy a techniky disponuje využiteľným potenciálom funkčných schém podpory výskumu a vývoja, avšak pre ich využitie v plnej miere je potrebné posilniť ich financovanie. "Zvýšenie miery financovania existujúcich schém by umožnilo taktiež súvzťažne zvýšiť mieru zapojenia podnikateľského sektora do financovania výskumu a vývoja a priame uplatnenie výsledkov v praxi. Vyššia účasť podnikateľského sektora v spolupráci s akademickým sektorom vytvorí vhodné podmienky pre rozvoj mladých vedeckých pracovníkov s víziou ich ďalšieho profesijného rastu v prostredí špičkového výskumu a vývoja," píše sa v materiáli.
Z materiálu vyplýva, že je potrebné posilňovať účasť SR v komunitárnych programoch EÚ v záujme zvýšenia participácie slovenských inštitúcií a posilnenia čerpania finančných prostriedkov.
kolský výbor odobril správu o stave a úrovni výchovy a vzdelávania
Štátna školská inšpekcia v školskom roku 2019/2020 vykonala 724 inšpekcií, pričom kontrolovaných bolo 606 štátnych škôl, 78 súkromných a 40 cirkevných. Hlavná školská inšpektorka podala na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR jeden návrh na vyradenie školy zo siete škôl a školských zariadení. Na odvolanie riaditeľa školy nepodala žiaden návrh. Vyplýva to zo správy o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v SR v školskom roku 2019/2020, ktorú v utorok odobril na svojom rokovaní Výbor Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. TASR to potvrdil jeho podpredseda Radovan Sloboda (SaS), ktorý ho viedol.
Zo správy vyplýva, že na podnet rezortu školstva bolo vykonaných päť inšpekcií v jazykových školách. V školách s vyučovacím jazykom národností sa realizovalo 60 inšpekcií. Z celkového počtu inšpekcií bolo vykonaných 162 inšpekcií v materských školách, 364 v základných školách, 119 v stredných školách, 34 v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie, 36 v základných umeleckých školách, osem v jazykových školách a jedna v centre voľného času. "Školskí inšpektori uskutočnili 234 inšpekcií zameraných na kontrolu odstránenia zistených nedostatkov a ich príčin. Skontrolovali 1475 opatrení, z ktorých riaditelia škôl a školských zariadení splnili 83,5 percent," vyplýva zo správy.
"Štátnej školskej inšpekcii bolo doručených 515 podaní, z ktorých 300 bolo klasifikovaných ako sťažnosť. Z celkového počtu sťažností bolo prešetrených 137," uvádza sa v správe.
Zvýšená pozornosť v školskom roku 2019/2020 v základných školách bola venovaná vzdelávaniu cudzincov. Zo zistení vyplynulo, že doposiaľ fungujúci model výchovy a vzdelávania cudzincov v slovenských školách nie je dostatočne pripravený. Ďalšou oblasťou, ktorej bola venovaná pozornosť v základných školách, bolo kariérové poradenstvo. Zmena systému kariérového poradenstva, platná od septembra 2019, nepriniesla v oblasti usmerňovania kariérového vývinu žiakov očakávané zmeny. Zo zistení vyplynulo, že kariéroví poradcovia nie sú dostatočne kompetenčne pripravení na plnenie očakávaných činností.
Inšpekcia konštatuje, že už niekoľko rokov je v základných školách venovaná pozornosť školskej integrácii, ktorej stav je stále neuspokojivý. "Najväčšie nedostatky v integrovanom vzdelávaní žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami spočívajú v nedostatočnom personálnom zabezpečení odborných a pedagogických zamestnancov, v skúsenostiach pedagogických asistentov, pripravenosti pedagógov pre prácu s týmito žiakmi, vo variabilnej organizácii vyučovania podľa potrieb a možností žiakov a vo vytváraní individualizovaných postupov vzdelávania," uvádza sa v správe. Nedostatky sú aj v debarierizácii školského prostredia a v materiálno-technickom zabezpečení.
