< sekcia Slovensko

Správu zaisteného majetku by mal zabezpečovať nový úrad

Na archívnej snímke rokovacia sála počas hlasovania NR SR v Bratislave, foto z archívu. Foto: TASR - Jaroslav Novák

Cieľom novej legislatívy je zaviesť režim správy majetku zaisteného najmä v trestnom konaní.

Bratislava 16. septembra (TASR) - Správu zaisteného majetku by mal zabezpečovať nový úrad pod Ministerstvom spravodlivosti (MS) SR. Do trestného zákona by sa mali pridať nové trestné činy ohýbania práva a prikrmovania. Vyplýva to z návrhu zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku, ktorý v stredu poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania.

V súvislosti s novým úradom pre správu zaisteného majetku sa majú rozšíriť inštitúty slúžiace na zaistenie majetku určeného na páchanie trestných činov, alebo ktorý je výnosom z trestnej činnosti, okrem iného aj zaistenie nehnuteľnosti.

Funkčný zákon o zaisťovaní majetku podľa ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) potrebujeme. Ukázalo sa to podľa nej napríklad v prípadoch týkajúcich sa Mariana K., Ladislava Bašternáka či Norberta B. "Sledovali sme tu prípady, kedy si úrady medzi sebou prehadzovali zodpovednosť, zatiaľ čo páchateľ sa špekulatívnymi prepismi zbavoval majetku priamo pred očami verejnosti. Z tohto pohľadu vnímam predložený návrh zákona ako kľúčový," uviedla v stanovisku, ktoré TASR zaslal Peter Bubla z tlačového oddelenia MS.



Cieľom novej legislatívy je zaviesť režim správy majetku zaisteného najmä v trestnom konaní, pričom táto právna úprava sa má používať aj v rámci iných procesov, ako sú napríklad daňové konanie, výkon medzinárodných sankcií či preukazovanie pôvodu majetku. Návrhom zákona sa tiež vykonáva transpozícia a implementácia právne záväzných aktov Európskej únie.

Pri špecifickom type majetku, ako napríklad zbrane, strelivo, rádioaktívne materiály, drogy by mali správu tohto majetku vykonávať osobitné orgány.

Ďalšou novinkou má byť aj trestný čin zneužitia práva, takzvaného ohýbania práva. Ten má za cieľ trestať vážne svojvoľné rozhodnutie zo strany sudcu alebo rozhodcu. Novým trestným činom by mal byť aj trestný čin takzvaného prikrmovania, ktorý by mal trestať prijatie a poskytnutie nenáležitej výhody.

Podstatou pre spáchanie tohto trestného činu je, že sudca, prísediaci či rozhodca svojvoľným uplatnením práva rozhodne v zjavnom rozpore so zákonom v prospech či neprospech účastníka konania na súde. "V prípade takéhoto konania sa bude môcť potrestať odňatím slobody na jeden až päť rokov," uviedol Bubla.


Návrhom legislatívy sa upravuje aj trestný čin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti a trestný čin nepriamej korupcie.

Zákon by mohol byť účinný od 1. januára 2021, pričom účinnosť týkajúca sa zriadenia nového úradu pre správu zaisteného majetku sa navrhuje od 1. augusta 2021.