Na druhej strane podľa neho v smere starnutia pôsobí zlepšovanie úmrtnostných pomerov a s tým súvisiace predlžovanie života.
Autor TASR
Bratislava 31. januára (TASR) – Počet narodených detí sa v budúcnosti pravdepodobne nebude zvyšovať, naopak, budeme svedkami ďalšieho pomerne významného poklesu. Ako pre TASR uviedol Branislav Šprocha z Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV a Výskumného demografického centra pri Infostate, dôvodom je postupné starnutie populácie.
"Jedným z najdôležitejších trendov z hľadiska vývoja vekovej štruktúry populácie Slovenska je v posledných rokoch identifikovaná dynamizácia populačného starnutia," skonštatoval Šprocha s tým, že ide o výsledok viacerých faktorov.
Vysvetlil, že na jednej strane je to výrazný pokles intenzity plodnosti v 90. rokoch, s čím je spojený prudký pokles počtu narodených detí a len pozvoľné zvyšovanie v poslednom období. To sprevádza zmenšovanie počtu žien v reprodukčnom veku. "Vo veku najvyššej plodnosti sa nachádza čoraz početne menšia skupina žien, keďže veľké generácie zo 70. rokov sa dostávajú už nad hranicu 40 rokov, kde je intenzita rodenia detí stále veľmi nízka," vysvetlil výskumník.
Na druhej strane podľa neho v smere starnutia pôsobí zlepšovanie úmrtnostných pomerov a s tým súvisiace predlžovanie života. "S výnimkou posledných dvoch pandemických rokov kontinuálne zvyšovalo nielen hodnotu strednej dĺžky života pri narodení, ale aj osôb v seniorskom veku," ozrejmil.
Najdôležitejším faktorom starnutia je však podľa jeho slov existencia rôznopočetných populačných generácií. "Ide najmä o početné generácie, ktoré sa narodili v 40. a 50. rokoch, ktoré v súčasnosti ovplyvňujú početnosť a zastúpenie seniorskej zložky, a tiež generácií zo 70. rokov, ktorých starnutie naprieč produktívnym vekom zvyšuje samotný priemerný vek nielen produktívnej zložky, ale aj celej populácie Slovenska," priblížil Šprocha.
"Jedným z najdôležitejších trendov z hľadiska vývoja vekovej štruktúry populácie Slovenska je v posledných rokoch identifikovaná dynamizácia populačného starnutia," skonštatoval Šprocha s tým, že ide o výsledok viacerých faktorov.
Vysvetlil, že na jednej strane je to výrazný pokles intenzity plodnosti v 90. rokoch, s čím je spojený prudký pokles počtu narodených detí a len pozvoľné zvyšovanie v poslednom období. To sprevádza zmenšovanie počtu žien v reprodukčnom veku. "Vo veku najvyššej plodnosti sa nachádza čoraz početne menšia skupina žien, keďže veľké generácie zo 70. rokov sa dostávajú už nad hranicu 40 rokov, kde je intenzita rodenia detí stále veľmi nízka," vysvetlil výskumník.
Na druhej strane podľa neho v smere starnutia pôsobí zlepšovanie úmrtnostných pomerov a s tým súvisiace predlžovanie života. "S výnimkou posledných dvoch pandemických rokov kontinuálne zvyšovalo nielen hodnotu strednej dĺžky života pri narodení, ale aj osôb v seniorskom veku," ozrejmil.
Najdôležitejším faktorom starnutia je však podľa jeho slov existencia rôznopočetných populačných generácií. "Ide najmä o početné generácie, ktoré sa narodili v 40. a 50. rokoch, ktoré v súčasnosti ovplyvňujú početnosť a zastúpenie seniorskej zložky, a tiež generácií zo 70. rokov, ktorých starnutie naprieč produktívnym vekom zvyšuje samotný priemerný vek nielen produktívnej zložky, ale aj celej populácie Slovenska," priblížil Šprocha.