Bratislava 12. apríla (TASR) - Zariadenia poskytujúce akútnu psychiatrickú starostlivosť na Slovensku končia v strate, ukázal prieskum Slovenskej psychiatrickej spoločnosti (SPsS), o ktorom informovala na svojom webe. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) pripustil, že ide o širší problém financovania, ktorému sa rezort postupne venuje.

SPsS dotazník zaslala 60 zariadeniam poskytujúcim ústavnú psychiatrickú starostlivosť, pričom údaje poskytlo desať z nich. Zber dát sa týkal hospodárenia, počtu lôžok, hospitalizácií a dĺžky liečby za rok 2024. Z výsledkov vyplýva, že všetky zariadenia poskytujúce akútnu starostlivosť skončili v roku 2024 v strate. „Financovanie ústavných psychiatrických zariadení v súčasnosti nepokrýva akútnu ústavnú psychiatrickú starostlivosť. Zariadenia sú plne závislé od poisťovní, ktoré však pokrývajú len časť nákladov,“ uviedla spoločnosť.

Objasnila, že zatiaľ čo liečebne dokázali v rôznej miere vyprodukovať zisk alebo dosiahnuť vyrovnané hospodárenie, zariadenia poskytujúce akútnu starostlivosť skončili za rok 2024 v strate od približne 200.000 do necelých troch miliónov eur na jedno zariadenie. Priemerná strata tak dosahovala takmer jeden milión eur.

SPsS spresnila, že ročná strata na jedno lôžko je približne 15.000 eur a na jednu hospitalizáciu približne 1038 eur. „Vyrovnaný rozpočet majú iba zariadenia chronického charakteru (liečebne), ktoré majú v plnej miere platbu za ošetrovací deň, ale aj extrémne dlhú ošetrovaciu dobu, a ktoré poskytujú veľmi špecifickú zdravotnú starostlivosť (napríklad veľký podiel ochranných liečení alebo čisto lôžka medicíny závislostí),“ ozrejmila.

Ako hlavný problém sa podľa spoločnosti javí poddimenzované financovanie zo strany zdravotných poisťovní, ktoré nereflektuje rast nákladov. „Nezdá sa, že by príčinou stratovosti boli vysoké náklady na oddeleniach či nízka efektivita, hoci sme ich podrobnejšie nerozoberali. Ako základný problém sa javia poddimenzované platby od zdravotných poisťovní,“ poznamenala.

Upozornila aj na rozdiely v úhradách medzi poisťovňami. Z prieskumu podľa nej vyplýva, že akútne hospitalizácie sú po prepočítaní na ošetrovací deň najlepšie hradené štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, v priemere sumou 162,38 eura, zatiaľ čo súkromná zdravotná poisťovňa (ZP) Dôvera uhrádza približne 108,75 eura a súkromná Union ZP 94,60 eura. V prípade chronických lôžok sú najvyššie úhrady v poisťovni Dôvera, približne 99,38 eura za deň, nasledované VšZP (87,38 eura) a Union (85,60 eura).

SPsS zároveň poznamenala, že rozdiely v úhradách medzi poisťovňami nemajú jasné pravidlá. „Odlišné platby VšZP a Dôvery pre akútne a chronické lôžka majú zrejme ešte zložitejšie pozadie. VšZP takto pravdepodobne dotuje tú najnákladnejšiu starostlivosť, na ktorej sa súkromné poisťovne podieľajú menej, a naopak,“ uviedla spoločnosť.

Ako podotkla, zdravotné poisťovne pokrývajú v priemere približne 50 až 85 percent denných nákladov zariadení, pričom platby od poisťovní tvoria asi 97 percent ich príjmov.

Minister zdravotníctva pre TASR pripustil, že ide o širší problém financovania psychiatrickej starostlivosti. „Krok za krokom sa tomu treba venovať,“ uviedol Šaško s tým, že rezort sa téme venuje aj v kontexte systému DRG a preplácania výkonov.

Ako žiaduce sa podľa SPsS javí dorovnať platby za akútnu zdravotnú starostlivosť na úroveň iných akútnych odborov. „Potrebné je vychádzať z ceny ošetrovacieho dňa, nie z platby za ukončenú hospitalizáciu (tzv. paušál),“ ozrejmila. Spoločnosť zároveň avizovala druhé kolo zberu dát za rok 2025, ktoré má umožniť porovnanie medziročných trendov.