< sekcia Slovensko

SR prijala odchod USA z Rady OSN pre ľudské práva s poľutovaním

Predseda Valného zhromaždenia OSN a šéf rezortu slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák. Foto: TASR/AP

Vystúpenie Spojených štátov z Rady OSN pre ľudské práva oznámila v utorok americká veľvyslankyňa pri OSN Nikki Haleyová.

Bratislava/New York 20. júna (TASR) - Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR prijalo v stredu "s poľutovaním" správu o rozhodnutí Spojených štátov vystúpiť z Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC). Oceňuje pritom "zásadný príspevok" Spojených štátov k ochrane a podpore ľudských práv na celom svete, uviedol tlačový odbor ministerstva vo svojom vyhlásení.



"Slovenská republika je rozhodným podporovateľom efektívneho multilateralizmu. Rada pre ľudské práva je založená na pevných základoch OSN a jej princípoch," vyhlásilo MZVaEZ, pričom označilo UNHRC za "významný nástroj ochrany ľudských práv, ktorý obhajuje a podporuje univerzalitu, nedeliteľnosť, vzájomnú závislosť a vzájomné prepojenie ľudských práv".

"Ochrana a podpora ľudských práv a základných slobôd každého jednotlivca je najlepšou a najefektívnejšou stratégiou, aby ľudia na celom svete mohli žiť v mieri a prosperite," dodalo ministerstvo.

Slovensko bude podľa neho pokračovať v spolupráci so všetkými členskými štátmi OSN s cieľom zabezpečiť zlepšenie efektívnosti a účinnosti UNHRC pri presadzovaní a ochrane ľudských práv na celom svete a zároveň hájiť jej úspechy a zachovávať to, čo v nej funguje.

Vystúpenie Spojených štátov z UNHRC oznámila v utorok americká veľvyslankyňa pri OSN Nikki Haleyová. Vyhlásila, že tento medzinárodný orgán "nie je hodný svojho mena" a obvinila ho z ochraňovania porušovateľov ľudských práv, z pokrytectva a "chronickej zaujatosti voči Izraelu".

Rada OSN pre ľudské práva so sídlom vo švajčiarskej Ženeve je jedným z najvýznamnejších orgánov OSN. Má 47 členov, ktorých volí Valné zhromaždenie na tri roky. Rada dohliada na dodržiavanie ľudských práv vo svete a predkladá o situácii v jednotlivých krajinách správy. Zameriava sa okrem iného na slobodu zhromažďovania, slobodu slova, slobodu vyznania, práva žien, ako aj práva etnických či sexuálnych menšín.