Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Deň ekologického dlhu vypočítava organizácia Global Footprint Network porovnaním tzv. ekologickej stopy a biologickej kapacity Zeme.
Autor TASR
Bratislava 7. mája (TASR) - Slovensko žije od štvrtka na ekologický dlh. Vyčerpalo prírodné zdroje na celý rok. TASR o tom informovala enviroorganizácia WWF Slovensko. Tento dátum podľa nej symbolicky upozorňuje na to, že ak by každý človek na planéte žil rovnakým spôsobom ako obyvatelia Slovenska, prírodné zdroje, ktoré má Zem k dispozícii na celý rok, by sme vyčerpali už dnes.
„Fakt, že Slovensko dosahuje svoj ekologický dlh už začiatkom mája, ukazuje, že dlhodobo spotrebúvame viac, než nám príroda dokáže poskytnúť. Ak by každý na planéte žil ako my na Slovensku, potrebovali by sme takmer tri planéty Zem,“ povedala riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.
Organizácia tvrdí, že dátum sa dlhodobo posúva smerom k začiatku roka. Kým minulý rok pripadol Deň ekologického dlhu Slovenska na 10. mája, tento rok nastal skôr. Tento trend odráža rastúci tlak na prírodné zdroje, skonštatovala.
„Dlh voči prírode nie je len abstraktné číslo. Prejavuje sa v reálnych problémoch - od vyššej náchylnosti krajiny na suchá či záplavy až po ubúdanie druhov. Podľa Správy o stave planéty WWF z roku 2024 klesli populácie voľne žijúcich živočíchov globálne o 73 percent. To je jasný signál, že náš spôsob života je dlhodobo neudržateľný,“ poznamenala Plassmann. Poukázala pritom na riešenia, ako je transformácia energetiky smerom k obnoviteľným zdrojom, znižovanie plytvania potravinami, podpora udržateľného poľnohospodárstva či ochrana a obnova prírodných ekosystémov, ktoré dokážu viazať uhlík a zadržiavať vodu.
„Ak by sme napríklad globálne znížili plytvanie potravinami o polovicu, tento deň by sa posunul o 13 dní. Rovnaký posun by prinieslo aj výrazné obmedzenie používania áut v prospech verejnej dopravy, cyklistiky a chôdze. Prechod na viac rastlinnú stravu by zabezpečil posun o ďalších sedem dní a ak by sme zdvojnásobili životnosť svojho oblečenia, posunuli by sme ho o päť dní. Aj malé zmeny tak môžu mať veľký spoločný efekt,“ priblížila organizácia.
Deň ekologického dlhu vypočítava organizácia Global Footprint Network porovnaním tzv. ekologickej stopy a biologickej kapacity Zeme. Ak je spotreba vyššia než kapacita planéty, vzniká ekologický deficit, vysvetlil WWF Slovensko. Dôsledky tohto deficitu sú čoraz viditeľnejšie aj na Slovensku. Patria medzi ne zhoršujúce sa suchá, strata biodiverzity, degradácia pôdy či vyššia náchylnosť krajiny na extrémne výkyvy počasia.
Slovensko v porovnaní s inými krajinami patrí podľa WWF skôr k tým s vyššou mierou spotreby. Napríklad Česká republika dosiahla svoj ekologický dlh 11. apríla, Francúzsko 24. apríla a Nemecko 3. mája. Naopak, niektoré krajiny hospodária so zdrojmi efektívnejšie. V Maďarsku pripadá tento deň až na 24. júna. Rovnaký dátum ako Slovensko, 7. máj, majú tento rok aj Portugalsko či Čile.
„Fakt, že Slovensko dosahuje svoj ekologický dlh už začiatkom mája, ukazuje, že dlhodobo spotrebúvame viac, než nám príroda dokáže poskytnúť. Ak by každý na planéte žil ako my na Slovensku, potrebovali by sme takmer tri planéty Zem,“ povedala riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.
Organizácia tvrdí, že dátum sa dlhodobo posúva smerom k začiatku roka. Kým minulý rok pripadol Deň ekologického dlhu Slovenska na 10. mája, tento rok nastal skôr. Tento trend odráža rastúci tlak na prírodné zdroje, skonštatovala.
„Dlh voči prírode nie je len abstraktné číslo. Prejavuje sa v reálnych problémoch - od vyššej náchylnosti krajiny na suchá či záplavy až po ubúdanie druhov. Podľa Správy o stave planéty WWF z roku 2024 klesli populácie voľne žijúcich živočíchov globálne o 73 percent. To je jasný signál, že náš spôsob života je dlhodobo neudržateľný,“ poznamenala Plassmann. Poukázala pritom na riešenia, ako je transformácia energetiky smerom k obnoviteľným zdrojom, znižovanie plytvania potravinami, podpora udržateľného poľnohospodárstva či ochrana a obnova prírodných ekosystémov, ktoré dokážu viazať uhlík a zadržiavať vodu.
„Ak by sme napríklad globálne znížili plytvanie potravinami o polovicu, tento deň by sa posunul o 13 dní. Rovnaký posun by prinieslo aj výrazné obmedzenie používania áut v prospech verejnej dopravy, cyklistiky a chôdze. Prechod na viac rastlinnú stravu by zabezpečil posun o ďalších sedem dní a ak by sme zdvojnásobili životnosť svojho oblečenia, posunuli by sme ho o päť dní. Aj malé zmeny tak môžu mať veľký spoločný efekt,“ priblížila organizácia.
Deň ekologického dlhu vypočítava organizácia Global Footprint Network porovnaním tzv. ekologickej stopy a biologickej kapacity Zeme. Ak je spotreba vyššia než kapacita planéty, vzniká ekologický deficit, vysvetlil WWF Slovensko. Dôsledky tohto deficitu sú čoraz viditeľnejšie aj na Slovensku. Patria medzi ne zhoršujúce sa suchá, strata biodiverzity, degradácia pôdy či vyššia náchylnosť krajiny na extrémne výkyvy počasia.
Slovensko v porovnaní s inými krajinami patrí podľa WWF skôr k tým s vyššou mierou spotreby. Napríklad Česká republika dosiahla svoj ekologický dlh 11. apríla, Francúzsko 24. apríla a Nemecko 3. mája. Naopak, niektoré krajiny hospodária so zdrojmi efektívnejšie. V Maďarsku pripadá tento deň až na 24. júna. Rovnaký dátum ako Slovensko, 7. máj, majú tento rok aj Portugalsko či Čile.
