Brusel 21. marca (TASR) - Päť členských krajín EÚ vrátane Slovenska podstúpilo v utorok v Bruseli vypočúvanie v rámci každoročného dialógu o právnom štáte. K situácii na Slovensku neodzneli žiadne výhrady, uviedol po skončení zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR Andrej Stančík. Informuje o tom spravodajca TASR v Bruseli.

Stančík potvrdil, že išlo o procedúru, ktorú podstupujú všetky členské krajiny eurobloku. V utorok sa po Slovensku skúmaniu o stave právneho štátu zo strany Európskej komisie a švédskeho predsedníctva v Rade EÚ podrobili aj predstavitelia Belgicka, Bulharska, Českej republiky a Fínska. Otázky vypočúvanej krajine mohli klásť všetky ostatné členské štáty EÚ.

Eurokomisia každý rok vydáva správy o stave správneho štátu aj s odporúčaniami na zlepšenie situácie v konkrétnych oblastiach.

Stančík spresnil, že Slovensko vníma dodržiavanie princípov právneho štátu ako jednu zo základných hodnôt EÚ, a preto "zodpovedne a transparentne" pristúpilo aj k utorňajšiemu prvému kolu vypočúvaní. Pre niektoré z uvedených krajín to už bolo druhé kolo otázok.

Podľa jeho slov sa ostatné krajiny pýtali slovenskej delegácie najmä na paragraf 363, ktorý využíva generálna prokuratúra SR, na reformu súdnictva a nezávislosť médií a justície.

"Pozitívne hodnotia reformy v oblasti súdnictva a posun v boji proti korupcii. Zdôraznili sme, že sme sa posunuli v rebríčkoch, či už v boji proti korupcii alebo indexe slobody novinárov, kde sme sa posunuli o deväť priečok a momentálne sme 27. krajina na svete," opísal situáciu Stančík.

Na otázky týkajúce sa paragrafu 363 podľa vlastných slov odpovedal, že ide o spolitizovanú tému na Slovensku a akékoľvek zmeny či úpravy sú vecou budúcej vlády po predčasných parlamentných voľbách.

"Je to štandardná procedúra, s nami neboli žiadne problémy v tomto ohľade. Tým, že Európska komisia nemá žiadne problémy s nami, tak nám nehrozí nič ako v prípade Poľska či Maďarska. A nebola tam ani žiadna kritika od ostatných členských štátov, skôr nejaké odporúčania," uviedol v závere rozhovoru.

Stančík upozornil na neochotu sociálnych sietí mazať nenávistný obsah

Slovensko v utorok na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli predložilo na rokovanie tému spojenú so šírením dezinformácií a slabou odozvou zo strany veľkých digitálnych platforiem na výzvy mazať nenávistný obsah. Po skončení rokovaní to potvrdil štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR Andrej Stančík, informuje spravodajca TASR.

Ocenil, že Slovensko má v tomto podporu viacerých členských štátov a sú medzi nimi aj "zásadní hráči".

"Ide o problém, s ktorým sa sociálne médiá nevedia vyrovnať. Na Slovensku pre celý slovenský Facebook máme iba jedného človeka, ktorý moderuje obsah. Priemerne trvá odpoveď 42 dní ako reakcia na podnet na zmazanie toxických či nebezpečných obsahov, ktoré neraz vyzývajú na násilie," vysvetlil Stančík.

Spresnil, že na Slovensku pozná veľa prípadov, keď spoločnosť Meta, ktorá spravuje Facebook, na podnety nekonala. Podľa jeho slov tým, že Slovensko nie je anglofónna krajina, správcom sociálnych sietí až tak nezáleží na čistení obsahu. Podobným problémom podľa neho čelia aj iné členské krajiny EÚ, aj preto podporili utorňajšiu iniciatívu Slovenska.

"Ak budeme vystupovať jednotne, tak tá pozícia bude celkom iná, ako keby sme konali osamotene," upozornil.

Na Slovensku sa viacerí politici, novinári či aktivisti sťažujú, že dochádza k dočasnému zablokovaniu ich účtov v prípade, keď nahlásia nenávistný online obsah – pričom účty šíriace takýto obsah fungujú naďalej. Stančík tvrdí, že aj preto treba volať po väčšej transparentnosti sociálnych médií. Veľa si sľubuje od zákona EÚ o digitálnych službách.

"(Sociálne siete) nemôžu zarábať peniaze bez toho, aby mali zodpovednosť za to, čo sa tam publikuje, a bez toho, aby vyvinuli úsilie toxické obsahy zmazať," odkázal.

Podľa jeho slov sa v EÚ bude s touto témou ďalej pracovať, kým členské krajiny nedospejú k uspokojivému riešeniu.



(spravodajca TASR Jaromír Novak)