Šúrovce/Bratislava 19. januára (TASR) - Je autor nielen oceňovaných próz, ale patrí aj k významným literárnym vedcom. V tejto súvislosti pre TASR uviedol, že má rovnaký vzťah k obidvom pozíciám tvorby. Stanislav Rakús začal publikovať v 60. rokoch minulého storočia, keď mu vyšli nielen krátke prózy, ale aj recenzie, články o literatúre a literárnovedné štúdie v časopisoch Slovenské pohľady, Mladá tvorba či Romboid. Knižne debutoval v roku 1976 novelou Žobráci. Jeden z najvýznamnejších slovenských prozaikov a literárnych vedcov bude mať v pondelok 20. januára 85 rokov.

"Literatúra vo všeobecnosti predstavuje hlboký priestor poznania, myslenia a citov, stvárňuje všetky súčasti ľudského života a osobitne umelecká literatúra môže formovať profil človeka. Budúcnosť umeleckej literatúry je, v prípade, že si zachová svoje kvality, nenahraditeľná," zdôraznil prozaik a držiteľ dvoch literárnych cien Anasoft litera, Ceny Dominika Tatarku či Ceny Nadácie Tatrabanky.

Stanislav Rakús sa narodil 20. januára 1940 v Šúrovciach neďaleko Trnavy. Po maturite na Jedenásťročnej strednej škole v Trnave študoval v rokoch 1957 - 1961 slovenčinu a ruštinu na Vysokej škole pedagogickej v Prešove. Po skončení štúdia sa na východe Slovenska aj natrvalo usadil. V rokoch 1963 - 1964 učil na učňovskej škole v Trebišove a v rokoch 1964 - 1969 pôsobil ako pedagóg na Strednej ekonomickej škole pre pracujúcich v Košiciach. Externým dramaturgom Štátneho divadla v Košiciach bol v rokoch 1966 - 1968.

Od roku 1969 prednášal teóriu literatúry a dejiny slovenskej literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove (neskôr Prešovskej univerzity), kde do roku 2010 pôsobil ako profesor na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy. Vedeckú hodnosť doktora vied o umení dosiahol v roku 1996. V súčasnosti je emeritným profesorom. Žije v Košiciach.

Do slovenského literárneho diania vstúpil v 60. rokoch minulého storočia, pričom jeho prózy a literárnovedné texty či recenzie začali uverejňovať literárne časopisy Slovenské pohľady, Mladá tvorba či Romboid. Na počiatku jeho vlastnej literárnej tvorby ho ovplyvnili autori 19. a prvej polovice 20. storočia. "V minulosti, počas vysokoškolského štúdia, na mňa citovo zapôsobila či už v humoristickom alebo tragickom dosahu exponovaná literatúra 19. a prvej polovice 20. storočia. Pri jednotlivých autoroch a zároveň ich dielach mi išlo o to, aby ich vyjadrenia nepresahovali mieru diskrétnosti a citlivosti," uviedol Rakús.

Knižne debutoval novelou Žobráci v roku 1976, v ktorej zobrazil príbeh dvoch bratov poznačených tragickou udalosťou. O tri roky neskôr sa prezentoval knihou poviedok Pieseň o studničnej vode, v ktorej sa venoval tragicky vyhroteným sociálnym príbehom z prvých troch desaťročí 20. storočia. V roku 1986 vydal humorne ladenú knihu primárne určenú pre deti Mačacia krajina, v ktorej si však svoje témy môžu nájsť aj dospelí čitatelia.

Poetika Rakúsovej tvorby charakteristická humorom, sebairóniou a predovšetkým dôkladnou prácou s textom osobitne v štylizácii. To sa výrazne prejavilo v prózach vydaných po roku 1989, v kriticko-spoločenskej novele z učiteľského prostredia Temporálne poznámky (1993), v prózach Nenapísaný román (2004), Excentrická univerzita (2008) či v knihách poviedok Fáza uvoľnenia (2013) a Telegram (2009), za ktorú dostal v roku 2010 cenu Anasoft litera.

Druhýkrát ho prestížnou slovenskou literárnou cenou Anasoft litera ocenili v roku 2022 za súbor próz s názvom Ľútostivosť (2021). Na otázku viacročných rozostupov medzi vydaniami svojich próz a na čom pracuje v súčasnosti, pre TASR uviedol: "Tento typ tvorby predstavuje dlhodobú, pomalú a trpezlivú prácu, ktorej sa nevzdávam, ale momentálne som ešte stále len v štádiu príprav."

Medzi publikované literárno-vedné práce Stanislava Rakúsa patria diela Próza a skutočnosť (1982), Epické postoje (1988) a Medzi mnohoznačnosťou a presnosťou (1993), v ktorých sústredil pozornosť na interpretáciu textov modernej slovenskej prózy a jej výrazných predstaviteľov Františka Švantnera, Mila Urbana, Alfonza Bednára, Ivana Horvátha a mnohých ďalších.

V knihách Poetika prozaického textu (1995) a Medzi látkou a témou (2011) sa venoval teórii látky, témy, problému a tvaru prozaického diela. V roku 2003 mu vyšla publikácia Z rozprávaní, úvah a rozhovorov, v roku 2010 Hovoriť niečím iným a v roku 2019 zbierka úvah Text a dielo.

Stanislav Rakús je nositeľ Radu Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti literatúry, ktorý mu v roku 2024 udelila prezidentka SR Zuzana Čaputová. Okrem dvoch cien Anasoft litera dostal v roku 2004 Cenu Dominika Tatarku za dielo Nenapísaný román a v roku 2022 Krištáľové krídlo za knihu Ľútostivosť. Za prózy Nenapísaný román a Excentrická univerzita dostal aj Cenu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska (2004, 2008). V roku 2010 mu udelili Cenu Jána Johanidesa za knihu Telegram. Vedeckú hodnosť doktora vied o umení dosiahol v roku 1996.

Jeho manželkou je literárna kritička a vedkyňa Gabriela Rakúsová, s ktorou má dvoch synov.



Zdroj: litcentrum.sk