FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Počas adventného obdobia sa podľa Jágerovej robili viaceré magické úkony.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Detva 14. decembra (TASR) - Starodávne podpolianske Vianoce sa v minulosti začínali adventom. V tomto období už nebývali žiadne svadby, zábavy a dodržiavali sa rôzne adventné zákazy. TASR o tom informovala vedúca Centra tradičnej kultúry (CTK) v Detve Andrea Jágerová.
Dodala, že toto obdobie bolo prípravou na vianočné sviatky. „Práca z polí sa premiestnila do dvorov a príbytkov. Advent bol spojený aj s hygienou tela, bielizne i príbytku,“ objasnila. Spomenula, že Detvania v minulosti pred sviatkami kalili chyžu a pec, teda bielili ich vápnom. „Boli to dezinfekčné prostriedky. Dubovým alebo bukovým popolom čistili riady alebo iné predmety,“ spresnila s tým, že zároveň upratali celý dom.
Počas adventného obdobia sa podľa Jágerovej robili viaceré magické úkony. „Dievčatá veštili, čím bude ich budúci manžel. Na deň Ondreja dievky počúvali, odkiaľ zašteká pes, a tam sa mali vydať. Psov bolo menej, nie ako dnes. Ľudia presne vedeli, kto ho má,“ poznamenala. Počas adventu ženy piekli koláče, hlavne z kysnutého cesta s makom i domáci chlieb v peci. „Oblátky kupovali detvianske gazdiné zväčša na trhu, na lazoch ich však zvykli piecť aj doma,“ povedala.
Na Štedrý deň už muselo byť všetko upratané a pripravené. Nad stolom visel z povaly stromček vyzdobený červenými jablkami a orieškami zabalenými v pozlátku. Jágerová vysvetlila, že ľudia žili vo veľmi skromných priestoroch. Mali izbu, pitvor a komoru. „Katolícke rodiny boli zvyčajne mnohodetné. V jednej domácnosti žilo desať až dvanásť ľudí a pre stromček tak nebol priestor, aký máme dnes v obývačkách,“ zhrnula s tým, že ho teda vešali nad stôl.
Vianočné ozdoby zvyčajne pripravovali deti. Salónky vyrábali tak, že do farebných papierikov balili kúsky drievka, prípadne zemiaky. V bohatších rodinách mali na stromčeku, ktorý už stál na zemi v stojane, aj ozdoby zo skla. „Na samom vrchu bývala v niektorých detvianskych domácnostiach pripevnená aj oblátka,“ ukončila.
Dodala, že toto obdobie bolo prípravou na vianočné sviatky. „Práca z polí sa premiestnila do dvorov a príbytkov. Advent bol spojený aj s hygienou tela, bielizne i príbytku,“ objasnila. Spomenula, že Detvania v minulosti pred sviatkami kalili chyžu a pec, teda bielili ich vápnom. „Boli to dezinfekčné prostriedky. Dubovým alebo bukovým popolom čistili riady alebo iné predmety,“ spresnila s tým, že zároveň upratali celý dom.
Počas adventného obdobia sa podľa Jágerovej robili viaceré magické úkony. „Dievčatá veštili, čím bude ich budúci manžel. Na deň Ondreja dievky počúvali, odkiaľ zašteká pes, a tam sa mali vydať. Psov bolo menej, nie ako dnes. Ľudia presne vedeli, kto ho má,“ poznamenala. Počas adventu ženy piekli koláče, hlavne z kysnutého cesta s makom i domáci chlieb v peci. „Oblátky kupovali detvianske gazdiné zväčša na trhu, na lazoch ich však zvykli piecť aj doma,“ povedala.
Na Štedrý deň už muselo byť všetko upratané a pripravené. Nad stolom visel z povaly stromček vyzdobený červenými jablkami a orieškami zabalenými v pozlátku. Jágerová vysvetlila, že ľudia žili vo veľmi skromných priestoroch. Mali izbu, pitvor a komoru. „Katolícke rodiny boli zvyčajne mnohodetné. V jednej domácnosti žilo desať až dvanásť ľudí a pre stromček tak nebol priestor, aký máme dnes v obývačkách,“ zhrnula s tým, že ho teda vešali nad stôl.
Vianočné ozdoby zvyčajne pripravovali deti. Salónky vyrábali tak, že do farebných papierikov balili kúsky drievka, prípadne zemiaky. V bohatších rodinách mali na stromčeku, ktorý už stál na zemi v stojane, aj ozdoby zo skla. „Na samom vrchu bývala v niektorých detvianskych domácnostiach pripevnená aj oblátka,“ ukončila.
