Bratislava 11. apríla (TASR) - Štátni ochranári súhlasia s vyčlenením dostatočnej časti územia Slovenska do bezzásahového režimu. Pre TASR to uviedol riaditeľ Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR Dušan Karaska. ŠOP podľa neho nemá zásadné pripomienky ani k návrhu na zabezpečenie financovania zvýšeného bezzásahu prostredníctvom Environmentálneho fondu.

V súčasnosti je podľa ŠOP výmera bezzásahových lokalít asi 1,8 percenta z celkovej rozlohy SR. Z hľadiska ochrany biodiverzity je veľmi nízka. "Uvedomujeme si, že naplniť skutočne dostatočnú hodnotu výmery takýchto území sa dlhodobo na Slovensku nedarí uskutočniť," poznamenal Karaska. Zvýšenie bezzásahových území na desať percent územia je podľa neho potrebné. Ako poukázal, zvýšením bezzásahu by bola dotknutá len malá časť lesných porastov. Zvyšok by bol stále obhospodarovaný. Staršie lesy trvalo ponechané v bezzásahovom režime by mali tvoriť súčasť lesných porastov.

Národné lesnícke centrum (NLC) vo Zvolene tvrdí, že v režime plánovaného bezzásahu na najbližších desať rokov je 10,1 percenta z výmery slovenských lesov. Časť je v najprísnejšom, piatom stupni ochrany, ďalšia je podľa platných programov starostlivosti o lesy ponechaná na samovývoj. Bezzásahovými sú podľa NLC aj tzv. biele plochy, ktoré vznikli samovývojom ich vylúčením z manažmentu poľnohospodárskej pôdy. Po ich zarátaní by sa výmera lesov v režime bezzásahu zvýšila na 23 percent z výmery našich lesov, čo má predstavovať 9,9 percenta územia SR, doplnilo centrum.

Prednedávnom sa do parlamentu dostala petícia Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk, ktoré v nej navrhovalo územia s prísnou ochranou (bezzásahové územia) a územia s aktívnou ochranou (manažované územia). Výmeru prísne chránených území požadovala petícia stanoviť minimálne na desať percent rozlohy SR do roku 2030. Aktivisti ďalej žiadali umožniť pohyb peších návštevníkov vo všetkých chránených oblastiach. Poslanci však petíciu odmietli.