Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Duševné poruchy sú treťou najčastejšou príčinou invalidizácie, a majú preto na spoločnosť i ekonomický dosah, upozornila Ivana Vaněková z komunikačného oddelenia UNLP.
Autor TASR
Košice 10. októbra (TASR) – Pandémia nového koronavírusu negatívne ovplyvnila aj duševné zdravie veľkej skupiny obyvateľstva. Počet ľudí, ktorí za posledné mesiace vyhľadávajú odbornú pomoc, prudko narastá, zhoršuje sa i stav stabilizovaných pacientov. Povedal to prednosta I. psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura (UNLP) v Košiciach Jozef Dragašek pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia. Ako tiež nemocnica podotýka, podpora duševného zdravia obyvateľov je dôležitá nielen z medicínskeho, ale i ekonomického hľadiska.
"Za ostatných osem mesiacov sme svedkami prudkého nárastu úzkostných, stresom podmienených porúch. Mnoho dlhoročne stabilizovaných pacientov sa počas pandémie významne zhoršilo," priblížil Dragašek s tým, že odbor nebol na obdobnú situáciu "náležite pripravený". Rezervy vidí v prevencii a tiež zvládaní telemedicíny, ktorá však podľa neho nie je v starostlivosti o duševne chorých pacientov "všeliekom".
Ako o tom informovala Ivana Vaněková z komunikačného oddelenia UNLP, na Slovensku trpí v rámci jedného roka jednou alebo viacerými typmi duševných porúch každý deviaty obyvateľ. "Medzi najčastejšie patria úzkostné poruchy, depresie a poruchy súvisiace s užívaním alkoholu," ozrejmila s tým, že najvyšší výskyt týchto problémov evidujú u ľudí produktívneho veku. V tejto súvislosti upozornila i na skutočnosť, že duševné poruchy sú treťou najčastejšou príčinou invalidizácie, a majú preto na spoločnosť i ekonomický dosah. "Okrem priamych nákladov na zdravotníctvo a sociálne zabezpečenie spôsobujú aj nepriame náklady, a to vo forme stratenej produktivity, čo na Slovensku celkovo ročne predstavuje až 2,1 miliardy eur," uviedla.
Potrebou prevencie v oblasti duševného zdravia sa už zaoberá i vláda. "Spoločne s ďalšími rezortmi tvoríme radu vlády pre duševné zdravie," povedal minister rezortu zdravotníctva Marek Krajčí (OĽANO) v septembri pri príležitosti Svetového dňa prevencie samovrážd s tým, že ministerstvo tiež plánuje vytvoriť centrá duševného zdravia, založené na fungovaní multidisciplinárnych tímov, podporuje vznik denných psychiatrických stacionárov a má záujem o zvýšenie dostupnosti odborných vyšetrení v ambulanciách.
"Za ostatných osem mesiacov sme svedkami prudkého nárastu úzkostných, stresom podmienených porúch. Mnoho dlhoročne stabilizovaných pacientov sa počas pandémie významne zhoršilo," priblížil Dragašek s tým, že odbor nebol na obdobnú situáciu "náležite pripravený". Rezervy vidí v prevencii a tiež zvládaní telemedicíny, ktorá však podľa neho nie je v starostlivosti o duševne chorých pacientov "všeliekom".
Ako o tom informovala Ivana Vaněková z komunikačného oddelenia UNLP, na Slovensku trpí v rámci jedného roka jednou alebo viacerými typmi duševných porúch každý deviaty obyvateľ. "Medzi najčastejšie patria úzkostné poruchy, depresie a poruchy súvisiace s užívaním alkoholu," ozrejmila s tým, že najvyšší výskyt týchto problémov evidujú u ľudí produktívneho veku. V tejto súvislosti upozornila i na skutočnosť, že duševné poruchy sú treťou najčastejšou príčinou invalidizácie, a majú preto na spoločnosť i ekonomický dosah. "Okrem priamych nákladov na zdravotníctvo a sociálne zabezpečenie spôsobujú aj nepriame náklady, a to vo forme stratenej produktivity, čo na Slovensku celkovo ročne predstavuje až 2,1 miliardy eur," uviedla.
Potrebou prevencie v oblasti duševného zdravia sa už zaoberá i vláda. "Spoločne s ďalšími rezortmi tvoríme radu vlády pre duševné zdravie," povedal minister rezortu zdravotníctva Marek Krajčí (OĽANO) v septembri pri príležitosti Svetového dňa prevencie samovrážd s tým, že ministerstvo tiež plánuje vytvoriť centrá duševného zdravia, založené na fungovaní multidisciplinárnych tímov, podporuje vznik denných psychiatrických stacionárov a má záujem o zvýšenie dostupnosti odborných vyšetrení v ambulanciách.
