Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Komisárka pripomenula, že zabezpečenie primeraných úprav nie je prejavom dobrej vôle alebo nadštandardného prístupu, ale právnou povinnosťou.
Autor TASR
Bratislava 4. septembra (TASR) - Potreba zdravotnej starostlivosti nemôže byť sama osebe dôvodom na neprijatie dieťaťa do materskej školy (MŠ). V stanovisku to skonštatovala komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská. Reagovala tak na opakujúce sa podnety a otázky týkajúce sa tejto problematiky. TASR o tom informovala Anna Morávková z Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (ÚKOZP).
„Samotná potreba pomoci pri liečebnom režime alebo zdravotnej starostlivosti nemôže byť dôvodom, aby dieťa zostalo mimo MŠ. Každý prípad treba individuálne posúdiť a hľadať riešenie, ktoré dieťaťu umožní bezpečne sa zúčastňovať predprimárneho vzdelávania,“ uviedla komisárka. Poukázala na to, že právna úprava vytvára mechanizmy, ktoré umožňujú zabezpečovať individuálne zdravotné potreby dieťaťa aj počas pobytu v MŠ. Školský zákon zároveň umožňuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti zdravotníckym pracovníkom, ktorý môže pôsobiť aj v MŠ.
Stanovisko vychádza z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý deťom so zdravotným postihnutím zaručuje právo na inkluzívne vzdelávanie bez diskriminácie a na primerané úpravy podľa ich individuálnych potrieb. Komisárka pripomenula, že zabezpečenie primeraných úprav nie je prejavom dobrej vôle alebo nadštandardného prístupu, ale právnou povinnosťou. Ich neposkytnutie môže predstavovať diskrimináciu z dôvodu zdravotného postihnutia.
Pri rozhodovaní o prijatí dieťaťa je preto potrebné individuálne posúdiť jeho potreby a možnosti zabezpečenia primeraných úprav. MŠ, jej zriaďovateľ a ďalšie dotknuté subjekty majú spolupracovať pri hľadaní riešenia, ktoré dieťaťu umožní bezpečne sa zúčastňovať predprimárneho vzdelávania. O inom postupe možno podľa stanoviska uvažovať až v prípade, ak ani po využití dostupných zákonných možností nie je objektívne možné zabezpečiť zdravotné potreby dieťaťa bez neprimeraného zásahu do práv a bezpečnosti ostatných osôb. Takýto záver však nemožno urobiť paušálne iba na základe diagnózy dieťaťa alebo samotnej potreby poskytovania zdravotnej starostlivosti počas pobytu v MŠ.
„Samotná potreba pomoci pri liečebnom režime alebo zdravotnej starostlivosti nemôže byť dôvodom, aby dieťa zostalo mimo MŠ. Každý prípad treba individuálne posúdiť a hľadať riešenie, ktoré dieťaťu umožní bezpečne sa zúčastňovať predprimárneho vzdelávania,“ uviedla komisárka. Poukázala na to, že právna úprava vytvára mechanizmy, ktoré umožňujú zabezpečovať individuálne zdravotné potreby dieťaťa aj počas pobytu v MŠ. Školský zákon zároveň umožňuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti zdravotníckym pracovníkom, ktorý môže pôsobiť aj v MŠ.
Stanovisko vychádza z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý deťom so zdravotným postihnutím zaručuje právo na inkluzívne vzdelávanie bez diskriminácie a na primerané úpravy podľa ich individuálnych potrieb. Komisárka pripomenula, že zabezpečenie primeraných úprav nie je prejavom dobrej vôle alebo nadštandardného prístupu, ale právnou povinnosťou. Ich neposkytnutie môže predstavovať diskrimináciu z dôvodu zdravotného postihnutia.
Pri rozhodovaní o prijatí dieťaťa je preto potrebné individuálne posúdiť jeho potreby a možnosti zabezpečenia primeraných úprav. MŠ, jej zriaďovateľ a ďalšie dotknuté subjekty majú spolupracovať pri hľadaní riešenia, ktoré dieťaťu umožní bezpečne sa zúčastňovať predprimárneho vzdelávania. O inom postupe možno podľa stanoviska uvažovať až v prípade, ak ani po využití dostupných zákonných možností nie je objektívne možné zabezpečiť zdravotné potreby dieťaťa bez neprimeraného zásahu do práv a bezpečnosti ostatných osôb. Takýto záver však nemožno urobiť paušálne iba na základe diagnózy dieťaťa alebo samotnej potreby poskytovania zdravotnej starostlivosti počas pobytu v MŠ.
