< sekcia Slovensko

Stavrovská: Zdravotne znevýhodneným treba podmienky na nezávislý život

Na archívnej snímke komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská. Foto: TASR - Marko Erd

Každý človek môže podľa komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím Z. Stavrovskej zdravotne znevýhodneným ľuďom vo svojom okolí pomôcť tak, že sa o nich bude zaujímať.

Bratislava 22. júla (TASR) – Zdravotne znevýhodneným ľuďom treba umožniť nezávislý spôsob života podporovaním sociálnych služieb či kompenzácií. Tiež to súvisí s mobilitou, právom na rodinný život či na bývanie. „Mali by mať možnosť dostať sa k bezbariérovým bytom. Tiež by aj v štátnych orgánoch mali byť vytvorené podmienky na zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím,“ povedala pre TASR komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská.

Takýchto zamestnancov je však stále viac v komerčných firmách. Problémom je podľa Stavrovskej napríklad to, že mnohé verejné budovy nie sú bezbariérové. „Často to platí napríklad aj pre nemocnice, nemajú vytvorené podmienky napríklad pre ľudí na invalidnom vozíku,“ hovorí o bariérovosti zdravotníckych zariadení.

Ďalším problémom je neprístupnosť informácií pre nevidiacich a nepočujúcich. „Od iných krajín sa môžeme učiť napríklad rýchlosti odstraňovania jednotlivých životných bariér. U nás na verejnosti pre neprístupnosť budov aj dopravných prostriedkov stále vidieť málo ľudí so zdravotným postihnutím,“ tvrdí komisárka.

Najurgentnejšie podľa nej treba zlepšiť vzdelávanie ľudí so zdravotným postihnutím, aby mohli získavať vedomosti a zručnosti, mať špecializáciu na vykonávanie nejakej činnosti a byť plnohodnotnými členmi spoločnosti. „V roku 2008 sme so Združením na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR boli na výmennom pobyte v Lebenshilfe v Nemecku. Aj ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím tam boli zamestnateľní a pracovali v chránených dielňach. Okrem toho mali inkluzívne vzdelávanie už v materskej škole,“ vraví Stavrovská. Školský zákon na Slovensku pritom podľa nej vôbec nepozná pojem inkluzívne vzdelávanie. „Stále sa hovorí len o nejakej integrácii zdravotne znevýhodneného dieťaťa medzi zdravé deti,“ hovorí.

Ďalší problém je v oblasti rovnosti pred zákonom. „Sme jediný zmluvný štát Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, v ktorom neexistuje podporované rozhodovanie,“ priblížila Stavrovská. Dohovor pritom štátu ukladá povinnosť zabezpečiť podporované rozhodovanie pre ľudí, ktorí majú problém s rozhodovacou právomocou.

Každý človek môže podľa Stavrovskej zdravotne znevýhodneným ľuďom vo svojom okolí pomôcť tak, že sa o nich bude zaujímať a prijme ich ako plnohodnotných členov spoločnosti. „Na Úrade komisára pre osoby so zdravotným postihnutím nás vždy poteší, keď sa dozvieme o niekom, kto pomáha človeku so zdravotným postihnutím. Napríklad nám príde podnet od niekoho, kto sa ujal takéhoto človeka, ktorý nemal nikoho, zohnal mu ubytovanie, vybavil invalidný dôchodok a iné,“ poznamenala. Ľudia so zdravotným postihnutím si podľa Stavrovskej často nevedia sami pomôcť, nemajú dostatok informácií a nevedia, na koho sa majú obrátiť. „Napríklad jedného pána vyhodili z pobytového zariadenia sociálnych služieb, pretože mu končila zmluva a zariadenie nezabezpečilo ďalšiu kontinuálnu službu. Vyložili ho na autobusovej zastávke a zobrala ho k sebe jedna pani,“ priblížila komisárka.