Bratislava 5. júla (TASR) - Nízka účasť na sobotnom (4. 7.) referende je zrejme spôsobená takmer nulovou mobilizáciou opozičných strán. Okrem mimoparlamentných Demokratov k referendu pristupovali opozičné strany „mimoriadne vlažne“. Pre TASR to povedal politológ Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave. Referendové otázky nepovažuje za úplne šťastné. Pripomenul, že prípadná renta pre premiéra Roberta Fica (Smer-SD) by stála menej ako náklady za referendum.
Opozícia podľa Štefančíka nenašla spoločné stanovisko pri téme referenda, preto sa dala nízka účasť očakávať. „Buď sa bála toho, že referendum bude neúspešné a budú to potom považovať za neúspech všetkých politických strán - nielen Demokratov, ale aj Progresívneho Slovenska, Matovičovho hnutia (Hnutie Slovensko, pozn. TASR), ako aj KDH a SaS - to je jedna interpretácia. Ale tá druhá interpretácia môže byť to, že jednoducho nedokážu spolu jednať a nestotožnili sa s tým,“ priblížil politológ. To je podľa neho možno aj odpoveďou na otázku, či opozičné strany dokážu nájsť spoločné stanovisko po prípadnom víťazstve vo voľbách.
Za nízkou účasťou vidí aj termín konania referenda v prázdninovom a dovolenkovom období a tiež to, že hlavná otázka z neho vypadla. Predmetom referenda totiž napokon bola až druhá a tretia otázka v poradí. „Viacerí ľudia považovali toto referendum za nie úplne šťastné po tom, ako bola prvá otázka vypustená. Veď nakoniec, keď sa to celé spočíta, referendum stojí viac ako prípadná Ficova renta,“ povedal Štefančík. „V konečnom dôsledku treba povedať, že Demokrati sú stranou, ktorá je v mimoparlamentnej opozícii s minimálnym výtlakom na politický diskurz, takže sa tomu ani nemožno čudovať,“ dodal k výsledkom referenda.
Na referende sa zúčastnilo 16,13 percenta voličov, je neplatné. Voliči v ňom rozhodovali o dvoch otázkach - či súhlasia so zrušením tzv. doživotnej renty, napríklad pre premiéra, a či súhlasia s obnovením Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry. Demokrati v referende žiadali tri otázky, no otázka o požiadavke skrátiť volebné obdobie napokon nebola predmetom referenda. Prezident SR Peter Pellegrini otázku nezaradil, pretože bola podľa neho v rozpore s Ústavou SR.