Quantcast
< sekcia Slovensko

Štefančík: Prezident SR je volený na päť rokov, švajčiarsky na jeden

Švajčiarsky prezident Ignazio Cassis víta slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú s vojenskými poctami v Berne 19. mája 2022. Foto: TASR/AP

Nejde ale o prezidenta v tom našom ponímaní, ide skôr o jedného z rovnako postavených ministrov vlády, ktorý na jeden rok dostáva kompetenciu viesť rokovania kabinetu, poznamenal Štefančík.

Bratislava/Bern 19. mája (TASR) - Švajčiarsky prezident nie je volený priamo, ako na Slovensku, ale na spoločnom parlamentom zhromaždení. Je priamym členom vlády a nemá v porovnaní so slovenskou hlavou štátu žiadny vplyv na jej tvorbu. Slovenský prezident je volený na päť rokov, švajčiarsky na jeden. Pre TASR to v súvislosti s návštevou prezidentky SR Zuzany Čaputovej vo Švajčiarsku uviedol dekan Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík. Čaputová sa vo štvrtok stretla so švajčiarskym prezidentom Ignaziom Cassisom.

Švajčiari majú podľa Štefančíka jedinečný politický systém. "Nejde ani o parlamentnú ani o prezidentskú formu vlády, ale o ich kombináciu. V politologickej literatúre sa objavuje výraz direktoriálna forma vlády," priblížil Štefančík.

Švajčiarsko má od polovice 19. storočia sedemmiestnu vládu, z ktorej je vždy na jeden rok na spoločnom zhromaždení oboch komôr švajčiarskeho parlamentu (národnej rady a stavovskej rady) volený prezident. "Nejde ale o prezidenta v tom našom ponímaní, ide skôr o jedného z rovnako postavených ministrov vlády, ktorý na jeden rok dostáva kompetenciu viesť rokovania kabinetu," poznamenal dekan.

Švajčiarsky prezident Ignazio Cassis víta slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú na letisku Bern-Belp v Berne 19. mája 2022. Prezidentka SR Zuzana Čaputová vo štvrtok pricestovala na trojdňovú návštevu Švajčiarska.
Foto: TASR/AP


Na rokovaní vlády sa zúčastňuje aj spolkový kancelár. Na rozdiel od nemeckého kancelára ide iba o manažéra administratívnych záležitostí spojených s vládnutím, povedal Štefančík. Dodal, že nemá hlasovacie právo.

Spolu s prezidentom je podľa dekana volený jeho zástupca, ktorý sa na ďalší rok po zvolení spravidla stáva jeho nástupcom. Členov vlády volí spoločné zhromaždenie oboch komôr parlamentu po voľbách.

"Pre švajčiarsky politický systém je dôležitá konkordančná demokracia, t. j. systém, v ktorom každý z dôležitých elementov politického systému je involvovaný do politického rozhodovania," vysvetlil Štefančík. V praxi to funguje tak, že štyri najväčšie politické strany vytvárajú spoločnú vládu. "Zaujímavosťou je, že ministri sú volení jednotlivo podľa zázračnej formuly, a to ľudovci dva ministerské posty, sociálni demokrati dve ministerstvá, liberáli dve ministerstvá a jedno ministerské kreslo prináleží kresťanským demokratom," povedal Štefančík. Dodal, že Švajčiarsko prakticky nemá opozíciu, pretože všetky dôležité hlasy sú zastúpené vo vláde.

Opozíciou je podľa Štefančíka ľud, ktorý môže prostredníctvom ľudového hlasovania zastaviť alebo iniciovať akékoľvek politické rozhodnutie. Prostredníctvom priamej demokracie môžu Švajčiari rozhodnúť o všetkom. Podotkol, že pre referendá nemajú také obmedzenia ako Slovensko. "Švajčiari však majú vysokú úroveň politickej kultúry, takže pristupujú k rôznych otázkam – najmä tým finančným – mimoriadne zodpovedne," povedal dekan.

Tvrdí, že pre Švajčiarsko je rovnako dôležitý federalizmus, čiže jasne vymedzená nezávislosť územných celkov (kantónov). Švajčiari majú sedem ministerstiev, pretože mnoho vecí je v kompetencii územných celkov.

Charakteristickým rysom švajčiarskeho politického systému a politickej kultúry je neutralita. "Existovali rôzne pokusy integrovať Švajčiarsko do medzinárodných štruktúr, ale Švajčiari to stále odmietajú," uviedol Štefančík. Doplnil, že napriek neutralite sa Švajčiari pridali k sankciám voči Rusku. Švajčiarska vláda sankcionovala aj príbuzných ruského prezidenta Vladimira Putina.