Paralympiáda
Všetky správy o ZPH 2026
Za najtrúfalejší krok označila návrh presunu cenných území národných parkov do zóny D, čo je najmenej prísne chránená zóna.
Autor TASR
Bratislava 9. marca (TASR) - Návrhy zonácií Tatranského národného parku (TANAP), Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) a národných parkov Malá Fatra a Poloniny ohrozujú prírodné bohatstvá Slovenska. Ani jeden z návrhov nespĺňa kvalitatívne podmienky, ktoré vyžaduje plán obnovy. Na tlačovej konferencii to uviedla opozičná poslankyňa za PS Tamara Stohlová. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR odmieta „aktivistickú progresívnu ideológiu“, ktorá by spravila z národných parkov skanzen, prehĺbila straty v hospodárení národných parkov o milióny eur ročne aj „ožobračovanie“ ľudí pod zámienkou prísnej ochrany prírody.
„Všetky predložené návrhy zonácií sú tak fušersky a nekvalitne vypracované, že ohrozujú samotnú podstatu existencie slovenských národných parkov. Veterné smršte a kalamity sú nič oproti Tomášovi Tarabovi (ministrovi životného prostredia, pozn. TASR) a jemu spriaznených developerov,“ skonštatovala Stohlová.
Za najtrúfalejší krok označila návrh presunu cenných území národných parkov do zóny D, čo je najmenej prísne chránená zóna. Územia s touto ochranou slúžia podľa opozičnej poslankyne pre zastavané územia a oblasti poznačené ľudskou činnosťou. „Dôležité je, že presun do zóny D umožní odpredaj týchto štátnych pozemkov do rúk súkromníkom. Môžeme sa pripraviť na ďalšiu vlnu privatizácie, podobnú ako sme videli v 90. rokoch,“ uviedla.
Ďalej za absurdný krok označila rozširovanie rozvojových zón. „Čo by nebol problém, lebo aj na to má slúžiť zonácia, ale Taraba to robí na úkor lesa, na úkor naozaj nedotknutých vzácnych území,“ poznamenala Stohlová. Doplnila, že ministrove návrhy idú aj nad rámec územných plánov obcí a samosprávnych krajov. „Doslova ako na objednávku kreslí zámery developerom a investorom do tej zonácie, s ktorými nepočítajú ani obce, o ktoré nikto oficiálne ani nepožiadal a ktoré neboli hodnotené z hľadiska vplyvov na životné prostredie,“ zhodnotila.
V TANAP-e hrozí podľa poslankyne „nekontrolovateľný development“. Tvrdí, že MŽP navrhuje bezdôvodne znížiť ochranu území, napríklad pre podhorské rezervácie, ktoré sú v súčasnosti prísne chránené. „Ak jeho návrh prejde, tak budú mať ochranu na úrovni parkoviska v niektorej z podhorských obcí,“ podotkla. V prípade NAPANT-u sa podľa Stohlovej má zmenšiť celková rozloha národného parku a najprísnejšie chránené zóny A a B majú byť malé. „A vo výsledku to znamená, že prednosť tu dostáva ťažba dreva,“ myslí si.
V súvislosti s návrhom zonácie Malej Fatry vidí developerský zámer a tiež rozpor s plánom obnovy. Aj tu sa plánuje zmenšovať celkové územie národného parku a jeho ochranné pásmo, povedala poslankyňa. V prípade Národného parku Poloniny kritizuje, že najprísnejšie chránená zóna A má mať len šestinu územia. Stohlová poukázala aj na zníženie ochrany vodnej nádrže Starina, ktorá je zdrojom pitnej vody.
MŽP na tlačovú konferenciu reagovalo, že ide o ďalší nevydarený marketingový pokus poslankyne. PS podľa neho dokazuje, že nedokáže priniesť žiadne zmysluplné riešenia. Rezort tvrdí, že pripravil zmysluplné, jasné a predvídateľné pravidlá pre štyri národné parky a ich rozvoj. V súčasnosti sú návrhy vo finálnej fáze. „Jediné, o čo PS v skutočnosti ide, je udržiavať chaos v udeľovaní výnimiek v národných parkoch a možnosť mimovládnym organizáciám profitovať na vyplácaní 100-miliónových kompenzácií za obmedzenie práv v chránených územiach,“ skonštatovalo MŽP.
„Všetky predložené návrhy zonácií sú tak fušersky a nekvalitne vypracované, že ohrozujú samotnú podstatu existencie slovenských národných parkov. Veterné smršte a kalamity sú nič oproti Tomášovi Tarabovi (ministrovi životného prostredia, pozn. TASR) a jemu spriaznených developerov,“ skonštatovala Stohlová.
Za najtrúfalejší krok označila návrh presunu cenných území národných parkov do zóny D, čo je najmenej prísne chránená zóna. Územia s touto ochranou slúžia podľa opozičnej poslankyne pre zastavané územia a oblasti poznačené ľudskou činnosťou. „Dôležité je, že presun do zóny D umožní odpredaj týchto štátnych pozemkov do rúk súkromníkom. Môžeme sa pripraviť na ďalšiu vlnu privatizácie, podobnú ako sme videli v 90. rokoch,“ uviedla.
Ďalej za absurdný krok označila rozširovanie rozvojových zón. „Čo by nebol problém, lebo aj na to má slúžiť zonácia, ale Taraba to robí na úkor lesa, na úkor naozaj nedotknutých vzácnych území,“ poznamenala Stohlová. Doplnila, že ministrove návrhy idú aj nad rámec územných plánov obcí a samosprávnych krajov. „Doslova ako na objednávku kreslí zámery developerom a investorom do tej zonácie, s ktorými nepočítajú ani obce, o ktoré nikto oficiálne ani nepožiadal a ktoré neboli hodnotené z hľadiska vplyvov na životné prostredie,“ zhodnotila.
V TANAP-e hrozí podľa poslankyne „nekontrolovateľný development“. Tvrdí, že MŽP navrhuje bezdôvodne znížiť ochranu území, napríklad pre podhorské rezervácie, ktoré sú v súčasnosti prísne chránené. „Ak jeho návrh prejde, tak budú mať ochranu na úrovni parkoviska v niektorej z podhorských obcí,“ podotkla. V prípade NAPANT-u sa podľa Stohlovej má zmenšiť celková rozloha národného parku a najprísnejšie chránené zóny A a B majú byť malé. „A vo výsledku to znamená, že prednosť tu dostáva ťažba dreva,“ myslí si.
V súvislosti s návrhom zonácie Malej Fatry vidí developerský zámer a tiež rozpor s plánom obnovy. Aj tu sa plánuje zmenšovať celkové územie národného parku a jeho ochranné pásmo, povedala poslankyňa. V prípade Národného parku Poloniny kritizuje, že najprísnejšie chránená zóna A má mať len šestinu územia. Stohlová poukázala aj na zníženie ochrany vodnej nádrže Starina, ktorá je zdrojom pitnej vody.
MŽP na tlačovú konferenciu reagovalo, že ide o ďalší nevydarený marketingový pokus poslankyne. PS podľa neho dokazuje, že nedokáže priniesť žiadne zmysluplné riešenia. Rezort tvrdí, že pripravil zmysluplné, jasné a predvídateľné pravidlá pre štyri národné parky a ich rozvoj. V súčasnosti sú návrhy vo finálnej fáze. „Jediné, o čo PS v skutočnosti ide, je udržiavať chaos v udeľovaní výnimiek v národných parkoch a možnosť mimovládnym organizáciám profitovať na vyplácaní 100-miliónových kompenzácií za obmedzenie práv v chránených územiach,“ skonštatovalo MŽP.
