Bratislava 1. júna (TASR) - V oblasti stredného odborného vzdelávania sa plánujú viaceré reformy, vrátane lepšieho zosúladenia s potrebami trhu práce, rozvoja systému anticipácie zručností a úpravy štruktúry študijných a učebných odborov. Zároveň sa má podporiť zavádzanie systémových nástrojov na zvyšovanie kvality vzdelávania, ako sú rozšírenie a skvalitnenie testovania, zefektívnenie prijímacieho konania či posilnenie podpory žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Vyplýva to z Implementačného plánu Revízie výdavkov na základné a stredné školy 2026 až 2031, ktorú predložil Úrad vlády SR do medzirezortného pripomienkového konania.

Implementačný plán vychádza z Revízie výdavkov na základné a stredné školy (jún 2025). Revízia výdavkov vznikla v spolupráci analytických jednotiek - Útvaru hodnoty za peniaze a Inštitútu vzdelávacej politiky Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR. „Predkladaný Implementačný plán Revízie výdavkov na základné a stredné školy predstavuje systematický rámec opatrení zameraných na zefektívnenie financovania regionálneho školstva, zvýšenie kvality vzdelávania a posilnenie prepojenia vzdelávacieho systému s potrebami trhu práce,“ uvádza sa v predloženom materiáli. Cieľom do budúcna je dosiahnuť udržateľný, výkonný a inkluzívny vzdelávací systém, ktorý bude efektívne využívať verejné zdroje a zároveň poskytne kvalitné vzdelávacie príležitosti pre všetkých žiakov.

Jedným z opatrení je krátenie normatívu neverejných škôl, ktoré nebudú spĺňať podmienky. Cieľom je dosiahnuť efektívnejšie a spravodlivejšie normatívne financovanie. Plánované je aj zníženie rozdrobenosti siete základných škôl a zvýšenie kvality vzdelávania. Ministerstvo školstva má za úlohu zaviesť jednoročný prípravný program ako alternatívu k F odborom. V prípade úspešnosti pilotného overenia a transformácie F odborov za súčasného stavu by podľa predloženého materiálu ročná úspora predstavovala 7,5 milióna eur.

Rozšíriť by sa malo aj pravidelné testovanie o nové druhy overovacích testovaní. „Rozšírenie o overovacie testy po každom vzdelávacom cykle, testovanie iných ako jazykových a matematických zručností na vzorkách žiakov,“ priblížili predkladatelia v predloženom materiáli. Zaviesť by sa malo aj vzdelávanie učiteľov a riaditeľov o využívaní výsledkov testovania.

Medzi ďalšie opatrenia patrí napríklad rozdelenie mzdového normatívu na základné školy podľa stupňa vzdelávania, prehodnotenie koeficientov normatívneho financovania či presnejšie rozpočtovanie výdavkov na normatívne financovanie.

Cieľom je i zatraktívniť odborné vzdelávanie. Plánuje sa realizovať prieskum nákladovosti duálneho vzdelávania a znížiť počet stredoškolských odborov a rozšíriť ich zameranie. Podľa revízie sa navrhuje zmena procesu prijímacieho konania na stredné školy a rozšírenie počtu prihlášok pridaním netalentového odboru. Navrhuje sa tiež zrušiť kritérium prospechu ako podmienky nároku na sociálne štipendium. „Zmenou podmienok zabezpečiť, aby všetci žiaci, ktorí finančnú pomoc potrebujú, budú mať na ňu nárok bez ohľadu na prospech,“ píše sa v materiáli. Úpravou má tiež prejsť financovanie podpory žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Ďalším opatrením je pasportizácia školských budov. Výsledkom má byť analýza, ktorá vyčísli investičný dlh a prioritizuje školské budovy. Vytvoriť sa majú aj reporty využívania vzdelávacích poukazov, príspevkov na školu v prírode a kurz pohybových aktivít v prírode.

Implementačná jednotka bude priebežne vyhodnocovať plnenie opatrení predkladaného implementačného plánu za obdobie rokov 2026 - 2031.