Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Od marca do začiatku augusta spadlo na Slovensku približne 203 milimetrov zrážok.
Autor TASR
Bratislava 19. augusta (TASR) - Sucho na Slovensku nespôsobuje menej dažďa, ale viac výparu. Otepľujúci sa vzduch aktívne odsáva vodu z pôdy, listov a vodných hladín, takže krajina vysychá aj vtedy, keď zrážok neubudlo. Vyplýva to z analýzy Slovensko vysychá, ktorú pre Greenpeace Slovensko vypracoval Regionálny klimatologický inštitút.
„Roky sme sa pýtali, či na Slovensku pribúda sucha, a hľadali sme odpoveď v zrážkových úhrnoch. Tam ju nenájdeme - a to je presne dôvod, prečo nás sucho opakovane zaskočí. Keď tie isté dáta prepočítame cez vodnú bilanciu, najdlhšia suchá epizóda sa u nás za 60 rokov viac než zdvojnásobila. Nie je to názor, je to štatisticky významný trend,” uviedol klimatológ Jozef Pecho z Regionálneho klimatologického inštitútu, jeden z autorov štúdie.
Od marca do začiatku augusta spadlo na Slovensku približne 203 milimetrov zrážok. Výpar si za ten istý čas z krajiny zobral 503 milimetrov, tvrdí klimatologický inštitút. „Deficit zhruba 300 milimetrov nedoženie ani séria letných búrok. Prudký dážď zvlhčí najmä povrch a väčšina vody stečie, kým hlbšie vrstvy pôdy sa dopĺňajú počas pomalších jesenných a zimných zrážok,“ skonštatoval s tým, že to, čo dnes vidieť na povrchu, je výsledkom vodného dlhu, ktorý sa hromadil celé mesiace.
Analýza takisto poukazuje na sucho. Autori vysvetľujú, že kým je v pôde dosť vody, krajina sa chladí sama - voda sa odparuje a odparovanie spotrebuje teplo. Keď vlaha klesne pod kritickú hranicu, táto prírodná klimatizácia sa podľa nich vypne a slnečná energia sa mení priamo na teplo.
Koordinátorka energeticko-klimatickej kampane Greenpeace Slovensko Dorota Osvaldová uviedla, že sucho je jednou z mála klimatických hrozieb, pri ktorej má miestne konanie okamžitú odozvu. Ak by sucho spôsoboval len úbytok zrážok, riešením by boli väčšie nádrže. Keďže ho spôsobuje výpar, účinné sú opatrenia, ktoré vodu v krajine udržia. Vláda by preto mala podľa nej začať podnikať kroky, pokiaľ ide o manažment sucha. Mala by zastaviť odvodňovanie a udržať vodu v krajine napríklad obnovou mokradí, mala by pracovať na obnovovaní pôdy ako najväčšej vodnej nádrže, „prestavať” lesy na druhovo rôznorodé a zároveň by mala začať pracovať na znižovaní emisií, rozvoji obnoviteľných zdrojov a energetických spoločenstiev.
„Vláda sa snaží prezentovať Slovensko ako nízkoemisnú krajinu vďaka jadrovým a vodným elektrárňam. Zamlčuje však, že fosílne palivá stále tvoria takmer 15 percent nášho energetického mixu. Premiér pritom rád poukazuje na to, čo robia alebo nerobia iné štáty, no Slovensko má pred sebou ešte dlhú cestu. Vláda naďalej umelo podporuje fosílne palivá, brzdí plný rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a politikami stále významne prispieva ku klimatickej kríze, a teda aj k zhoršovaniu sucha,” povedala Osvaldová.
„Roky sme sa pýtali, či na Slovensku pribúda sucha, a hľadali sme odpoveď v zrážkových úhrnoch. Tam ju nenájdeme - a to je presne dôvod, prečo nás sucho opakovane zaskočí. Keď tie isté dáta prepočítame cez vodnú bilanciu, najdlhšia suchá epizóda sa u nás za 60 rokov viac než zdvojnásobila. Nie je to názor, je to štatisticky významný trend,” uviedol klimatológ Jozef Pecho z Regionálneho klimatologického inštitútu, jeden z autorov štúdie.
Od marca do začiatku augusta spadlo na Slovensku približne 203 milimetrov zrážok. Výpar si za ten istý čas z krajiny zobral 503 milimetrov, tvrdí klimatologický inštitút. „Deficit zhruba 300 milimetrov nedoženie ani séria letných búrok. Prudký dážď zvlhčí najmä povrch a väčšina vody stečie, kým hlbšie vrstvy pôdy sa dopĺňajú počas pomalších jesenných a zimných zrážok,“ skonštatoval s tým, že to, čo dnes vidieť na povrchu, je výsledkom vodného dlhu, ktorý sa hromadil celé mesiace.
Analýza takisto poukazuje na sucho. Autori vysvetľujú, že kým je v pôde dosť vody, krajina sa chladí sama - voda sa odparuje a odparovanie spotrebuje teplo. Keď vlaha klesne pod kritickú hranicu, táto prírodná klimatizácia sa podľa nich vypne a slnečná energia sa mení priamo na teplo.
Koordinátorka energeticko-klimatickej kampane Greenpeace Slovensko Dorota Osvaldová uviedla, že sucho je jednou z mála klimatických hrozieb, pri ktorej má miestne konanie okamžitú odozvu. Ak by sucho spôsoboval len úbytok zrážok, riešením by boli väčšie nádrže. Keďže ho spôsobuje výpar, účinné sú opatrenia, ktoré vodu v krajine udržia. Vláda by preto mala podľa nej začať podnikať kroky, pokiaľ ide o manažment sucha. Mala by zastaviť odvodňovanie a udržať vodu v krajine napríklad obnovou mokradí, mala by pracovať na obnovovaní pôdy ako najväčšej vodnej nádrže, „prestavať” lesy na druhovo rôznorodé a zároveň by mala začať pracovať na znižovaní emisií, rozvoji obnoviteľných zdrojov a energetických spoločenstiev.
„Vláda sa snaží prezentovať Slovensko ako nízkoemisnú krajinu vďaka jadrovým a vodným elektrárňam. Zamlčuje však, že fosílne palivá stále tvoria takmer 15 percent nášho energetického mixu. Premiér pritom rád poukazuje na to, čo robia alebo nerobia iné štáty, no Slovensko má pred sebou ešte dlhú cestu. Vláda naďalej umelo podporuje fosílne palivá, brzdí plný rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a politikami stále významne prispieva ku klimatickej kríze, a teda aj k zhoršovaniu sucha,” povedala Osvaldová.
