MS vo futbale 2026
Všetky správy
Európsky súd pre ľudské práva konštatoval v prípade Trnka proti Slovenskej republike porušenie práva sťažovateľa na slobodu prejavu.
Autor TASR
Bratislava 3. júna (TASR) - Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) konštatoval v prípade Trnka proti Slovenskej republike porušenie práva sťažovateľa na slobodu prejavu, zaručeného článkom 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Sťažnosť sa týkala rozhodnutí vnútroštátnych súdov, v dôsledku ktorých bol sťažovateľ, v tom čase poslanec mestskej časti, povinný sa ospravedlniť za výroky z tlačovej konferencie týkajúcej sa parkovania v meste Košice. Tieto výroky sťažovateľ vyslovil na adresu v tom čase primátora mesta. Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR o tom informuje na svojom webe.
Sťažovateľ bol tiež zaviazaný zaplatiť primátorovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3000 eur. Sťažovateľ sa pred podaním sťažnosti na ESĽP obrátil aj na Ústavný súd SR, ktorý odmietol jeho ústavnú sťažnosť so záverom, že nedošlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie ani jeho práva na slobodu prejavu.
ESĽP vo svojom rozsudku uviedol, že sťažovateľ bol v tom čase poslancom mestskej časti, ktorý zastupuje voličov, upozorňuje na ich záujmy a háji ich práva, a preto si zásah do práva na slobodu prejavu v takýchto prípadoch vyžaduje zo strany súdov dôkladné preskúmanie. „ESĽP ďalej uviedol, že výroky sťažovateľa sa týkali verejne činnej osoby, primátora mesta, u ktorej sú hranice prijateľnej kritiky širšie ako u súkromnej osoby, a poukázal aj na to, že výroky sťažovateľa boli súčasťou politickej diskusie o otázke verejného záujmu, respektíve o otázke nakladania s majetkom mesta,“ vysvetlilo MS.
Pokiaľ ide o časť výroku označujúci primátora za „schizofrenika“, podľa ESĽP v kontexte, v akom bol vyslovený, by verejnosť tento výrok pravdepodobne vnímala skôr ako urážku než ako fakt, ktorý treba brať vážne. ESĽP bol tiež toho názoru, že sankcie v podobe ospravedlnenia a zaplatenia odškodnenia môžu mať odradzujúci účinok a brániť účasti na diskusiách o otázkach, ktoré sú predmetom verejného záujmu.
ESĽP konštatoval, že vnútroštátne súdy nepreukázali „naliehavú spoločenskú potrebu“ na uprednostnení ochrany povesti primátora pred právom sťažovateľa na slobodu prejavu. Dospel preto k záveru, že zásah do práv sťažovateľa nebol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti a došlo k porušeniu článku 10 Dohovoru. Zároveň priznal sťažovateľovi 3873,28 eura z titulu majetkovej ujmy a 5000 eur z titulu nemajetkovej ujmy.
Sťažovateľ bol tiež zaviazaný zaplatiť primátorovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3000 eur. Sťažovateľ sa pred podaním sťažnosti na ESĽP obrátil aj na Ústavný súd SR, ktorý odmietol jeho ústavnú sťažnosť so záverom, že nedošlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie ani jeho práva na slobodu prejavu.
ESĽP vo svojom rozsudku uviedol, že sťažovateľ bol v tom čase poslancom mestskej časti, ktorý zastupuje voličov, upozorňuje na ich záujmy a háji ich práva, a preto si zásah do práva na slobodu prejavu v takýchto prípadoch vyžaduje zo strany súdov dôkladné preskúmanie. „ESĽP ďalej uviedol, že výroky sťažovateľa sa týkali verejne činnej osoby, primátora mesta, u ktorej sú hranice prijateľnej kritiky širšie ako u súkromnej osoby, a poukázal aj na to, že výroky sťažovateľa boli súčasťou politickej diskusie o otázke verejného záujmu, respektíve o otázke nakladania s majetkom mesta,“ vysvetlilo MS.
Pokiaľ ide o časť výroku označujúci primátora za „schizofrenika“, podľa ESĽP v kontexte, v akom bol vyslovený, by verejnosť tento výrok pravdepodobne vnímala skôr ako urážku než ako fakt, ktorý treba brať vážne. ESĽP bol tiež toho názoru, že sankcie v podobe ospravedlnenia a zaplatenia odškodnenia môžu mať odradzujúci účinok a brániť účasti na diskusiách o otázkach, ktoré sú predmetom verejného záujmu.
ESĽP konštatoval, že vnútroštátne súdy nepreukázali „naliehavú spoločenskú potrebu“ na uprednostnení ochrany povesti primátora pred právom sťažovateľa na slobodu prejavu. Dospel preto k záveru, že zásah do práv sťažovateľa nebol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti a došlo k porušeniu článku 10 Dohovoru. Zároveň priznal sťažovateľovi 3873,28 eura z titulu majetkovej ujmy a 5000 eur z titulu nemajetkovej ujmy.
