< sekcia Slovensko

Prečo súd zakázal Kotlebovu Slovenskú pospolitosť?

Pochod extrémne pravicových hnutí k soche Svätopluka, ktorý bol v sobotu 7. augusta 2010 jedným z dvoch zhromaždení pri Bratislavskom hrade, ukončil zásah ťažkoodencov a kukláčov.Dôvodom bolo, že napriek uplynutiu 14. hodiny sa odmietli rozísť. Nerešpektovali výzvy starostu bratislavského Starého mesta Andreja Petreka a zostali stáť pred vstupnou bránou Bratislavského hradu. Chceli sa dostať k soche Svätopluka, nemali však na to povolenie, keďže sa pri nej v sobotu konalo iné ohlásené protestné zhromaždenie.Polícia bola nútená zasiahnuť. Na snímke extrémisti na Zámockej ulici , neďaleko Bratislavského hradu 7. augusta 2010. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, pôvodne Strana priateľov vína, na kandidátke ktorej sa do parlamentu dostalo štrnásť radikálnych pravičiarov, nie je prvou stranou Mariana Kotlebu.

Bratislava 13. marca (Teraz.sk) - Generálna prokuratúra (GP) už 9. marca zaevidovala desiatky elektronických podaní, ktoré vyzývajú generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára podať na Najvyšší súd podnet na rozpustenie strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS). Protifašistickí aktivisti argumentovali tým, že zoskupenie ĽSNS je identické so stranou, ktorú súd v minulosti rozpustil pre rozpor s ústavou.

Konkrétne ĽSNS sa pôvodne volala Strana priateľov vína, pravicoví extrémisti ju ovládli pred parlamentnými voľbami v roku 2010. Subjekt neskôr premenovali na Ľudovú stranu Naše Slovensko. Marian Kotleba však už v roku 2005 šéfoval strane Slovenská pospolitosť – Národná strana (SP-NS), ktorú 1. marca 2006 rozpustil Najvyšší súd (NS) SR.

Generálny prokurátor Jaromír Čižnár, archívna snímka.
Foto: TASR/Štefan Puškáš


Práve podobnosť dnešnej Kotlebovej strany s tou bývalou je hlavným argumentom pre jej rozpustenie. „V tejto súvislosti generálny prokurátor Jaromír Čižnár poznamenáva, že ak skutočne ide o zoskupenie identické – personálne a obsahovo s tým, ktoré bolo na základe návrhu generálneho prokurátora už raz Najvyšším súdom rozpustené, je potom na mieste otázka, prečo bolo príslušnými orgánmi opätovne zaregistrované, resp. či je právna úprava v tejto oblasti dostatočná,“ reagovala 9. marca hovorkyňa generálnej prokuratúry Andrea Predajňová.

Táto argumentácia je zaujímavá aj preto, že podobne sa hájila v roku 2005 aj Kotlebova Pospolitosť.

V Žiline sa zišlo 30.apríla 2011 viac ako 200 prívržencov Ľudovej strany Naše Slovensko a Slovenskej pospolitosti, aby podpisovou petíciou získali hlasy na podporu žilinských železničiarov proti Rómom a asociálnym živlom, ktorí ich podľa nich terorizujú a polícia proti tomu nezakročuje. Na Mariánskom námestí sa k ľuďom cez megafón prihováral Marián Kotleba (na snímke uprostred). Účastníci chceli pochodovať k rómskym bytovkám na Bratislavskej ceste, no polícia im v tom zabránila.
Foto: TASR/Pavol Ďurčo


Žaloba na Slovenskú pospolitosť


V roku 2005 podal žalobu na rozpustenie Slovenskej pospolitosti generálny prokurátor Dobroslav Trnka na základe podnetu mimovládnej organizácie Ľudia proti rasizmu.

„Podľa môjho názoru strana Slovenská pospolitosť - národná strana so sídlom Kráľovohoľská 5, Banská Bystrica, svojimi stanovami, svojim programom a svojou činnosťou porušuje Ústavu SR, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy,“ uvádzal generálny prokurátor.

Žaloba bola postavený na troch základných argumentoch: Stanovy strany hovorili o cieli nahradiť dnešný demokratický systém stavovským štátom, obsahovali národný princíp formulovaný tak, že bol v rozpore s ústavou a existovali paralely medzi súčasným programom a činnosťou Pospolitosti a fungovaním HSĽS počas Slovenského štátu.

Dobroslav Trnka, archívna snímka
Foto: TASR/Martin Baumann


Paralelám so Slovenským štátom sa venoval posudok riaditeľa Vojenského historického ústavu Miloslava Čaploviča:

Vyjadrenie k charakteru a vonkajším prejavom
Slovenskej pospolitosti – Národnej strany.


Ľudový program:

Ľudový program“ Slovenskej pospolitosti – NS pripomína ideové východiská Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a režimu vojnovej Slovenskej republiky 1939–1945. Program má jednoznačne nedemokratický charakter, s očividnými xenofóbnymi, totalitárnymi a paranoidnými črtami. Nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a príkro protirečí Charte základných ľudských práv a slobôd. Je prepletený citátmi významných osobností slovenského diania, ktoré sú však účelovo vytrhnuté z historického kontextu.

Uniforma:

Uniforma Slovenskej pospolitosti – NS používaná na spoločných akciách nie je síce autentická s uniformou Hlinkovej gardy z rokov 1938–1945, ani s uniformou Rodobrany jestvujúcej v rokoch 1923–1929 v medzivojnovom Československu, no je neklamným svedectvom, že ide o paramilitárnu organizáciu, a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je táto skutočnosť explicitne uvedená v ich programe. Dvojkríž na rukávovej nášivke je nápadne podobný, ba takmer totožný so znakom, ktorý používala Hlinkova garda na rukávovom návleku. Kovový odznak – dvojramenný kríž pripnutý pri krku vychádza z motívu rodobraneckého odznaku bez tŕňového venca, resp. z vojenského vyznamenania Vojenný víťazný kríž, udeľovaného od roku 1942 osobám, ktoré sa – podľa jeho štatútu – „...vyznamenali vynikajúcim vedením jednotiek v poli...“. Pod čím sa rozumelo predovšetkým ťaženie slovenskej armády po boku nacistického Nemecka.



Stavovský štát


Generálna prokuratúra v žalobe napadla programové ciele Pospolitosti. „Podľa bodu 1 tohto článku je hlavným cieľom strany budovať nový Slovenský stavovský štát na národnom kresťanskom a sociálnom princípe. V danom prípade ide tu o programový cieľ presadiť zmenu zo súčasného systému parlamentnej demokracie politických strán na stavovský princíp usporiadania nového Slovenského štátu,“ uvádza sa v žalobe.

„Zavedenie stavovského princípu do slovenskej spoločnosti si ľudový program SP — NS predstavuje tak, že spoločnosť bude na základe zoskupenia občanov podľa povolaní rozdelená do 10 stavov. Podľa Ľudového programu SP - NS rozširovaného okrem iného aj prostredníctvom internetovej domény www.pospolitost.sk má byť registrácia občana v stave dobrovoľná a len registrovaný člen stavu bude mať právo voliť,“ konštatoval generálny prokurátor s tým, že takéto ustanovenie nie je v súlade s čl. 30 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

„Rozdelením občanov podľa povolaní do desiatich stavov delí obyvateľov Slovenskej republiky na dve skupiny. Jednou sú občania Slovenskej republiky, ktorý sa môžu registrovať do jedného z deviatich stavov (pôdne, lesné a vodné hospodárstvo; školstvo, veda a výskum; obrana a bezpečnosť; záchranná a zdravotná služba; obchod, služby a živnosti; peňažníctvo a poisťovníctvo; slobodné povolania). Druhou skupinou sú národnostné menšiny, ktoré zároveň tvoria desiaty stav. Takéto triedenie do stavov, kde národnostným menšinám SP - NS sa upiera možnosť zatriediť podľa povolania ako ostatným, je diskriminačný a potláčajúci práva národnostných menšín,“ uvádzala prokuratúra.

Prívrženci Slovenskej pospolitosti sa stretli 12. marca 2011 na Hodžovom námestí pred Prezidentským palácom, aby si pripomenuli 72. výročie vzniku slovenského štátu, ktorého výročie pripadá na 14. marca.
Foto: TASR/Michal Svítok


Stavovský štát v Ľudovom programe Slovenskej pospolitosti

SP-NS bude, vychádzajúc z histórie slovenského národa a slovenských a slovanských
tradícií usporiadania spoločnosti na občinovom princípe, presadzovať zmenu zo súčasného systému
parlamentnej demokracie politických strán na usporiadanie štátu na základe stavovského princípu.
Zavedenie stavovského princípu do slovenskej spoločnosti si SP-NS predstavuje nasledovne:
spoločnosť bude na základe zoskupenia občanov podľa povolaní rozdelená do nasledovných stavov:
a) pôdne, lesné a vodné hospodárstvo,
b) priemysel,
c) školstvo, veda a výskum,
d) obrana a bezpečnosť,
e) záchranná a zdravotná služba,
f) štátna služba,
g) obchod, služby a živnosti,
h) peňažníctvo a poisťovníctvo,
i) slobodné povolania,
j) národnostné menšiny,
Registrácia občana v stave bude dobrovoľná. Stavy budú mať pomerné zastúpenie
v Slovenskej národnej rade (SNR), a to podľa počtu registrovaných členov. Národnostné menšiny
budú mať v SNR také zastúpenie, aké bude mať slovenská menšina v ich materskom štáte. Stavy sa
budú financovať z vlastných prostriedkov a to tak, že každý registrovaný člen stavu bude povinný zo
svojej mzdy odvádzať pomernú časť na činnosť stavu. Len registrovaný člen stavu bude mať právo
voliť. Registrovaný člen stavu bude mať tiež právo byť volený do SNR, štátnych orgánov alebo
orgánov samosprávy za predpokladu, že nespáchal závažný trestný čin. Stavy si spomedzi seba zvolia
zástupcov do SNR a ďalších volených orgánov, pričom platí zásada, že člen stavu môže voliť alebo
byť volený len do jedného orgánu a len v rámci svojho stavu. Poslanca, ktorý nebude zastávať záujmy
svojho stavu, bude môcť stav kedykoľvek odvolať. Podrobnosti upraví nový volebný zákon.



Národný princíp


Kotlebovci v roku 2005 definovali národný princíp tak, že diskriminovali národnostné menšiny. V programe podľa prokuratúry uvádzali, že "úlohou slovenského štátu bude zabezpečenie vlastného slovenského národa vo všetkých oblastiach života a až potom starostlivosť o ostatných občanov Slovenského štátu. Príslušníci národnostných menšín budú mať možnosť, ak im tento princíp nebude vyhovovať, opustiť územie Slovenského štátu a žiť vo svojom materskom štáte“.

„Národný princíp, na ktorom má byť založená spoločnosť v Slovenskej republiky podľa programu SP - NS je v rozpore s Ústavou SR, konkrétne s jej druhou hlavou. Podľa čl. 12 Ústavy SR sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti a právach,“ konštatovala generálna prokuratúra.

Ako sa bránili Kotlebovci?


Základný argument Slovenskej pospolitosti bol podobný, ako aktuálne použila hovorkyňa Generálnej prokuratúry. Vo vyjadrení k rozpusteniu strany argumentovala, že ak by boli jej stanovy a program v rozpore s ústavou, Ministerstvo vnútra (MV) SR by stranu vôbec nemalo zaregistrovať.

„MV SR zápisom Slovenskej pospolitosti - Národnej strany do zoznamu politických strán potvrdilo legitímnosť programových cieľov SP-NS, nakoľko sú súčasťou Stanov SP-NS, ktoré boli MV SR predložené v procese registrácie a boli spolu so Stanovami SP-NS riadne zaregistrované. Stanovy obsahujú aj vymedzenie programových cieľov rozvedených a vysvetlených v programe, a napadnutých podnetom Generálneho prokurátora,“ uvádzala v roku 2005 Pospolitosť.

„Máme za to, že ak MV SR zaregistrovalo Stanovy SP-NS obsahujúce vyššie spomenutú preambulu – úvodnú časť a programové ciele SP-NS, tieto nemôžu byť v rozpore so zákonmi alebo Ústavou SR, alebo inými v Slovenskej republike platnými právnymi predpismi, pretože inak by MV SR takéto Stanovy, resp. politickú stranu s takýmito Stanovami nezaregistrovalo. Pokiaľ by sme pripustili, že MV SR zaregistrovalo Stanovy SP-NS s programovými cieľmi v rozpore so zákonom, ohrozilo by to princíp právnej istoty,“ tvrdili kotlebovci.

Z národného pochodu za samostatné Slovensko 14. marca 2015 v Bratislave. Na snímke účastníci národného pochodu na Hodžovom námestí v Bratislave s transparentom Chceme späť samostatné Slovensko.
Foto: TASR/Michal Svítok


Ako to dopadlo?


Generálny prokurátor Dobroslav Trnka podal po preskúmaní podnetu 31. októbra 2005 na Najvyšší súd návrh na rozpustenie strany Slovenská pospolitosť – Národná strana. Najvyšší súd 1. marca 2006 rozsudkom tomuto návrhu vyhovel a politickú stranu rozpustil.

Strana pokračovala v činnosti ako občianske združenie s názvom Slovenská pospolitosť. To v novembri 2008 rozpustilo ministerstvo vnútra. Najvyšší súd toto rozhodnutie 1. júla 2009 zrušil. Pravicoví extrémisti pred parlamentnými voľbami v roku 2010 ovládli Stranu priateľov vína, ktorú neskôr premenovali na Ľudovú stranu Naše Slovensko.

Ak by dnešný generálny prokurátor Jaromír Čižnár postupoval analogicky so svojim predchodcom Dobroslavom Trnkom a súd by zrušil aj novú Kotlebovu stranu, poslaneckých mandátov štrnástich poslancov, ktorí boli za ňu zvolení do parlamentu, by sa to nedotklo. Pôsobili by v Národnej rade ďalej, ako nezaradení poslanci.