FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Sudca je pod neustálym dohľadom verejnosti, a preto musí slobodne a ochotne prijať určité osobné obmedzenia, uvádza sa v stanovisku.
Autor TASR
Bratislava 16. septembra (TASR) - Súdna rada SR schválila na svojom utorkovom zasadnutí stanovisko k etickej dileme vzťahu sudcu a novinára. V ňom hovorí napríklad o tom, ako by mal byť upravený vzťah sudcu s novinárom a ako má sudca postupovať, keď jeho vzťah s novinárom dosiahne intenzitu blízkosti. Stanoviskom reaguje na podanie sudcov Mestského súdu Bratislava III a Mestského súdu Bratislava IV Maroša Feketeho a Adama Hradského.
„Sudca je pod neustálym dohľadom verejnosti, a preto musí slobodne a ochotne prijať určité osobné obmedzenia, ktoré by sa bežnému občanovi mohli javiť ako príťaž. Vyplýva to najmä z role sudcu v spoločnosti. Ochota sudcu samoregulovať svoj súkromný, osobný život by mala byť prirodzenou súčasťou jeho morálneho nastavenia a integrity,“ uvádza sa v stanovisku.
Jedna z predkladateľov stanoviska a členka súdnej rady Dana Jelinková Dudzíková priblížila, že etická dilema vznikla v nadväznosti na zverejnenie vzťahu v roku 2023 medzi sudkyňou Špecializovaného trestného súdu Pamelou Záleskou a novinárkou Monikou Tódovou. Jelinková Dudzíková zdôvodnila rizikovosť daného typu vzťahu sudcu a novinára tým, že novinár nebude informovať objektívne, môže vzbudiť dojem zainteresovanosti k výsledku na súdnom konaní či vyvolať neprimerané reakcie voči procesným stranám, sudcom alebo svedkom. „Keď je emocionálny vzťah hlbšieho charakteru, o ktorom verejnosť vie alebo nevie, je tu istý predpoklad, že sa môžu dvaja ľudia podvedome ovplyvňovať, aby konali v zhode,“ konštatovala Jelinková Dudzíková.
Člen súdnej rady Marián Fečík vyjadril obavu, že stanoviskom by sa mohla otvoriť „Pandorina skrinka“ do zásahu súkromia sudcov, ktoré sa môžu následne týkať už nielen vzťahu s novinárom, ale aj vzťahov s akademikmi, prípadne s príslušníkmi iných právnických profesií či politikmi. Fečík vyjadril názor, že sudcovská etika by sa nikdy nemala užívať ako eventuálna zbraň, ktorá sa prostredníctvom aktuálnej väčšiny v súdnej rade a posudzovania sudcovskej spôsobilosti stane prostriedkom na „rozbitie“ názorových oponentov alebo sudcov vo všeobecnosti.
V odpovedi stanoviska sa napríklad uvádza, že pokiaľ jestvuje blízky vzťah sudcu a novinára a predmetom novinárskej činnosti je rozhodovacia činnosť takéhoto sudcu alebo zverejnenie iných informácií týkajúcich sa tohto sudcu alebo agendy súdu, na ktorom pôsobí, pre dôveru verejnosti v súdnu moc je vhodné, aby sudca bez odkladu zabezpečil zverejnenie informácie o tom, že vzťah novinára a sudcu nie je len profesionálny, ideálne tak, aby toto zverejnenie bolo súčasťou článku novinára.
„Sudca je pod neustálym dohľadom verejnosti, a preto musí slobodne a ochotne prijať určité osobné obmedzenia, ktoré by sa bežnému občanovi mohli javiť ako príťaž. Vyplýva to najmä z role sudcu v spoločnosti. Ochota sudcu samoregulovať svoj súkromný, osobný život by mala byť prirodzenou súčasťou jeho morálneho nastavenia a integrity,“ uvádza sa v stanovisku.
Jedna z predkladateľov stanoviska a členka súdnej rady Dana Jelinková Dudzíková priblížila, že etická dilema vznikla v nadväznosti na zverejnenie vzťahu v roku 2023 medzi sudkyňou Špecializovaného trestného súdu Pamelou Záleskou a novinárkou Monikou Tódovou. Jelinková Dudzíková zdôvodnila rizikovosť daného typu vzťahu sudcu a novinára tým, že novinár nebude informovať objektívne, môže vzbudiť dojem zainteresovanosti k výsledku na súdnom konaní či vyvolať neprimerané reakcie voči procesným stranám, sudcom alebo svedkom. „Keď je emocionálny vzťah hlbšieho charakteru, o ktorom verejnosť vie alebo nevie, je tu istý predpoklad, že sa môžu dvaja ľudia podvedome ovplyvňovať, aby konali v zhode,“ konštatovala Jelinková Dudzíková.
Člen súdnej rady Marián Fečík vyjadril obavu, že stanoviskom by sa mohla otvoriť „Pandorina skrinka“ do zásahu súkromia sudcov, ktoré sa môžu následne týkať už nielen vzťahu s novinárom, ale aj vzťahov s akademikmi, prípadne s príslušníkmi iných právnických profesií či politikmi. Fečík vyjadril názor, že sudcovská etika by sa nikdy nemala užívať ako eventuálna zbraň, ktorá sa prostredníctvom aktuálnej väčšiny v súdnej rade a posudzovania sudcovskej spôsobilosti stane prostriedkom na „rozbitie“ názorových oponentov alebo sudcov vo všeobecnosti.
V odpovedi stanoviska sa napríklad uvádza, že pokiaľ jestvuje blízky vzťah sudcu a novinára a predmetom novinárskej činnosti je rozhodovacia činnosť takéhoto sudcu alebo zverejnenie iných informácií týkajúcich sa tohto sudcu alebo agendy súdu, na ktorom pôsobí, pre dôveru verejnosti v súdnu moc je vhodné, aby sudca bez odkladu zabezpečil zverejnenie informácie o tom, že vzťah novinára a sudcu nie je len profesionálny, ideálne tak, aby toto zverejnenie bolo súčasťou článku novinára.
