Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 20. november 2026Meniny má Félix
< sekcia Slovensko

ŠÚKL: Antimikrobiálna rezistencia reálne ohrozuje životy ľudí

Ilustračná snímka. Foto: TASR

AMR vzniká vtedy, keď si mikróby (baktérie, vírusy, parazity či plesne) vybudujú odolnosť voči liekom, ktoré ich mali spoľahlivo zničiť.

Bratislava 20. novembra (TASR) - Antimikrobiálna rezistencia (AMR) predstavuje globálnu krízu, ktorá komplikuje liečbu bežných ochorení. Pri príležitosti tohtotýždňovej medzinárodnej kampane Svetový týždeň povedomia o antimikrobiálnej rezistencii (18. až 24. 11.) to pripomína Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL).

„Antibiotiká používame už takmer 100 rokov a za ten čas sme si na ne zvykli natoľko, že ich vnímame ako úplnú samozrejmosť. Zabúdame však, že aj na bežné bakteriálne infekcie, akými sú napríklad angína či zápal pľúc, sa kedysi bežne umieralo,“ upozornil riaditeľ ústavu Roman Dorčík.

AMR vzniká vtedy, keď si mikróby (baktérie, vírusy, parazity či plesne) vybudujú odolnosť voči liekom, ktoré ich mali spoľahlivo zničiť. Príčinou je najmä to, že mikróby sú opakovane vystavené malým dávkam účinných látok, napríklad v dôsledku ich nesprávneho alebo nadmerného užívania.

Podľa najnovších údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je bakteriálna rezistencia už dnes spojená s viac ako 4,7 milióna úmrtí ročne. „Ak nezačneme okamžite konať, do roku 2050 môže mať odolnosť baktérií voči liekom na svedomí až 39 miliónov životov. Okrem strát na životoch prinesie aj extrémnu záťaž pre zdravotné systémy a globálnu ekonomiku v podobe strát presahujúcich 3,4 bilióna amerických dolárov ročne,“ poznamenal ŠÚKL.

Témou tohtoročnej kampane je Jedno zdravie, jeden spoločný krok. Zdôrazňuje, že zdravie človeka neexistuje izolovane. „Ľudské zdravie, zdravie hospodárskych zvierat, potraviny a životné prostredie tvoria jeden prepojený systém. Keď sa antibiotiká nadmerne alebo nesprávne používajú v poľnohospodárstve či chove dobytka, odolné baktérie sa cez potraviny, pôdu a odpadové vody dostávajú priamo k nám. Boj proti rezistencii preto nemôžu viesť len zdravotnícki pracovníci. Je to spoločná úloha aj pre veterinárov, farmárov, vedcov, vodohospodárov aj politikov,“ ozrejmil ústav.

ŠÚKL preto odporúča nikdy neužívať antibiotiká pri vírusových ochoreniach, ako sú bežné prechladnutie či chrípka, dodržiavať presné časové rozostupy, neprerušovať liečbu predčasne, nezdieľať lieky s inými, vrátiť nespotrebované lieky do lekárne a dbať na prevenciu.