Bratislava 17. septembra (TASR) - Bezpečnosť liečby je výsledkom reťazca zodpovedných rozhodnutí naprieč celým systémom. Bezpečná liečba stojí na troch pilieroch, a to zodpovednom užívaní liekov, predchádzaní chybám pri dávkovaní a nepretržitom sledovaní nežiaducich účinkov. Pri príležitosti štvrtkového Svetového dňa bezpečnosti pacientov to pripomína Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) a Slovenská asociácia spoločností v oblasti liekovej regulácie (SARAP).
„Každý z nich pritom závisí od fungujúceho partnerstva naprieč celým reťazcom zdravotnej starostlivosti, od samotného pacienta a lekára cez odborníkov a manažérov až po inštitúcie a tvorcov legislatívy,“ dodali odborníci k pilierom bezpečnej liečby.
ŠÚKL poukázal na to, že chronické neinfekčné ochorenia si často vyžadujú dlhodobú, celoživotnú liečbu a súbežné užívanie viacerých liekov naraz. Práve v takýchto prípadoch stúpa riziko nežiaducich interakcií a chýb pri dávkovaní.
„Bezpečná liečba nie je samozrejmosť, ale výsledok neustálej spolupráce medzi lekárom, lekárnikom a samotným pacientom. Pacient žijúci s chronickým ochorením by mal byť aktívnym partnerom vo svojej liečbe, poznať svoje lieky, rozumieť ich dávkovaniu a nebáť sa pýtať odborníkov,“ uviedol riaditeľ ŠÚKL Roman Dorčík. „Rovnako dôležité je neužívať lieky či kombinovať predpísanú liečbu s voľnopredajnými prípravkami a výživovými doplnkami bez konzultácie s odborníkom,“ dodal.
Štátny ústav pre kontrolu liečiv je zodpovedný za to, aby sa k pacientom dostali bezpečné, účinné a kvalitné lieky. Dohľad nad bezpečnosťou liekov (farmakovigilancia) je jednou z hlavných úloh ŠÚKL. Bezpečnostný profil každého lieku sa nepretržite vyhodnocuje počas celej doby, keď je liek dostupný na trhu.
„Každý liek má popri liečivých účinkoch aj svoje riziká. Práve hlásenia podozrení na vedľajšie účinky od pacientov a zdravotníckych pracovníkov nám umožňujú včas odhaliť nové bezpečnostné signály, aktualizovať príbalové letáky alebo upraviť odporúčania pre bezpečné dávkovanie,“ vysvetlil Dorčík.
Spoluorganizátorom tohtoročných osvetových aktivít je asociácia SARAP, ktorá združuje odborníkov v oblasti registrácie a bezpečnosti liekov. „Regulačné procesy a dohľad nad bezpečnosťou liekov sú základným pilierom moderného zdravotníctva. Naším spoločným cieľom je, aby sa k slovenským pacientom dostávali nielen nové lieky obsahujúce nové účinné látky, ale aby mali pacienti aj lekári k dispozícii presné, transparentné a aktuálne bezpečnostné informácie o všetkých liekoch používaných v terapeutickej praxi,“ povedala predsedníčka predsedníctva SARAP Michaela Palágyi.
Symbolom Svetového dňa bezpečnosti pacientov je oranžová farba. Na znak podpory sa vo štvrtok večer rozsvietia na oranžovo významné dominanty v piatich krajských mestách, a to vyhliadková veža UFO v Bratislave, radnica v Trnave, Barbakán v Banskej Bystrici, Kostol Obrátenia sv. Pavla Apoštola (Sirotársky kostol) v Žiline a Dóm sv. Alžbety v Košiciach.
Svetový deň bezpečnosti pacientov každoročne pripadá na 17. septembra. Vyhlasuje ho Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a tento rok sa celosvetová pozornosť sústredí na bezpečnosť pacientov s chronickými neprenosnými ochoreniami (NCDs), ako sú kardiovaskulárne choroby, diabetes, onkologické či respiračné ochorenia.