Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Slovensko

ŠÚKL: Nežiaduce účinky sa prejavili u 0,2 percenta zaočkovaných

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

ŠÚKL zdôraznil, že každý má možnosť nahlásiť podozrenie na nežiaduci účinok

Bratislava 26. novembra (TASR) - Z celkového počtu 5.287.594 podaných vakcín proti ochoreniu COVID-19 prijal Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) doposiaľ 9125 hlásení podozrení na nežiaduce účinky, čo predstavuje necelých 0,2 percenta. Vyplýva to z informácie, ktorú ústav zverejnil na svojom webe.

"Počet prijatých hlásení podozrení na nežiaduce účinky závisí od počtu dostupných vakcín, zaočkovaných osôb, dĺžky obdobia používania jednotlivých vakcín a subjektivity odosielateľa hlásenia," upozornil ŠÚKL.

Zdôraznil, že každý má možnosť nahlásiť podozrenie na nežiaduci účinok. Štátny ústav prijíma všetky hlásenia a v prípade potreby dožiada ďalšie informácie od odosielateľa. Objektívnejšie hlásenia z odborného hľadiska prijíma ŠÚKL od odbornej verejnosti, teda od zdravotníckych pracovníkov.

Dodal, že pri hodnotení počtu a závažnosti hlásení je potrebné vziať do úvahy všetky faktory vrátane odosielateľa hlásenia. "Je preto nesprávne zamerať sa len na počet hlásení a považovať vakcínu s vyšším počtom hlásení za menej bezpečnú," dodal.

Na archívnej snímke z 24. marca 2021 ampulky vakcíny proti ochoreniu COVID-19 od spoločností Pfizer/BionTech.
Foto: TASR/AP


ŠÚKL eviduje hlásených 9125 podozrení na nežiaduce účinky vakcín

Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) nahlásili v súvislosti s očkovaním proti novému koronavírusu k strede (24. 11.) 9125 podozrení na nežiaduce účinky. Z celkového počtu hlásení vyhodnotili 1148 z nich ako závažné.

Pri vakcíne od konzorcia Pfizer/BioNTech išlo o 639 závažných hlásení, z toho tri úmrtia. Medzi hlásenými podozreniami na závažné nežiaduce účinky sa objavili pretrvávajúce zvýšenie tlaku krvi, a to zväčša u pacientov liečených na hypertenziu, prekolapsový stav, kolaps, zlyhanie očkovania, ale hlásili napríklad aj náhlu cievnu mozgovú príhodu, infarkt myokardu, artritídu, perikarditídu, hypertenznú krízu či poruchu sluchu, epileptický záchvat u pacientov liečených na epilepsiu, polyneuropatiu či hyperpyrexiu.

Pri vakcíne od spoločnosti Moderna išlo o 127 závažných účinkov, z toho jedno úmrtie. Medzi hlásenými podozreniami na závažné nežiaduce účinky boli dočasná paralýza, pretrvávajúce zvýšenie tlaku krvi, trombóza, kolaps, strata vedomia, pľúcna embólia a napríklad aj náhla cievna mozgová príhoda.

Pri vakcíne od spoločnosti AstraZeneca hlásili 330 závažných účinkov, z toho tri úmrtia. Najčastejšie išlo o krátkodobú stratu vedomia, kolaps, trombózu, ale aj o parézu tvárového nervu, epileptický záchvat u pacientov liečených na epilepsiu, pľúcnu embóliu, náhlu cievnu mozgovú príhodu, infarkt myokardu či napríklad hypertenznú krízu.

Nežiaduce účinky nahlásili aj pri vakcíne od spoločnosti Johnson & Johnson, z toho 41 závažných. Išlo o stratu vedomia, kolaps, halucinácie a hyperpyrexiu.

Pri neregistrovanej vakcíne Sputnik V zaznamenali štyri závažné hlásenia. Ide o pretrvávajúce zvýšenie tlaku krvi, flebotrombózu a pľúcnu embóliu.

Ďalších sedem závažných účinkov bolo pri vakcínach s neuvedeným názvom, informácie ústav dožiadal.

Do štvrtka (25. 11.) evidoval ústav spolu sedem úmrtí v kauzálnej súvislosti s očkovaním, z toho pri štyroch prípadoch bol súvis stanovený ako možný (po vakcínach od konzorcia Pfizer/BioNTech, od spoločnosti Moderna a od spoločnosti AstraZeneca) a v troch ako pravdepodobný (po vakcíne od spoločnosti AstraZeneca). Pri iných uzavretých prípadoch vrátane niektorých medializovaných bol súvis vylúčený.