Ochrana hraníc, bezpečnosť, ekonomický rozvoj a budúcnosť mladých, to sú priority, ktorým sa musí Európska únia venovať, skonštatoval dnes po neformálnom stretnutí európskych lídrov v Bratislave francúzsky prezident Francois Hollande. Zoznam priorít, ktorý predurčuje agendu Európskej únie na najbližšie mesiace, Hollande spoločne s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou nazvali Bratislavský program.

Francúzsky prezident vyzval na posilnenie ochrany vonkajších hraníc únie. V budúcnosti chce dosiahnuť kontrolovaný prílev migrantov, ale zároveň poskytnutie pomoci tým, ktorí majú právo na azyl. Členským štátom, ktoré najviac čelia náporu migrantov, najmä Grécku, Taliansku a Maďarsku , prisľúbil väčšiu podporu. S talianskym premiérom Matteom Renzim sa zas zhodol na intenzívnejšej pomoci severoafrickým štátom, odkiaľ na Apeninský polostrov prichádzajú tisíce migrantov.

V otázke bezpečnosti apeloval na európskych štátnikov, aby si uvedomili svoju zodpovednosť a posilnili boj proti terorizmu. Chce tiež nájsť nové nástroje, ktoré to umožnia robiť efektívnejšie. Spomenul nemecko-francúzsky návrh bezpečnostnej spolupráce a prizval ďalšie štáty, aby sa k iniciatíve pridali.

Hollande okrem iného vyjadril podporu politike zamestnanosti, znalostnej ekonomiky a moderných technológií. Spolu s Merkelovou dodal, že tieto priority sú v úplnom súlade s tézami predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera, ktorý tento týždeň na pôde Európskeho parlamentu predstavil svoju víziu ďalšieho smerovania únie.

Francúzska hlava štátu dala najavo, že lídri sa počas dnešných rokovaní nevyhli ani nepríjemným témam. Na stole bola aj neraz kritizovaná migračná dohoda s Tureckom, vplyv vojen na Blízkom východe na migračnú krízu, nárast popularity populistických a antisystémových strán a problematika európskej bezpečnostnej spolupráce v momente, keď úniu opúšťa Spojené kráľovstvo.

Práve pre zložitú situáciu, ktorú prinieslo britské rozhodnutie odísť z únie, bolo podľa Hollanda mimoriadne dôležité, že po dnešnom summite na tlačovej konferencii vystúpil s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Týmto gestom mienili deklarovať názorovú jednotu, dodal.

Bratislava/Praha 16. septembra (TASR) - Účastníci neformálneho summitu Európskej únie v Bratislave sa zhodli na tom, že toto spoločenstvo čelí vážnym problémom a musí tak činiť spoločne.


Sobotka: V záveroch summitu sa nehovorí o žiadnych kvótach

Český premiér Bohuslav Sobotka sa podľa dostupných mediálnych informácií tešil zo skutočnosti, že medzi navrhovanými krokmi je množstvo krokov, ktoré presadzovala i Česká republika. Ide predovšetkým o prepojenie bezpečnostných databáz, čo by malo prispieť k evidencii všetkých osôb prekračujúcich hranice Európskej únie.

Foto: TASR - Michal Svítok

Bohuslav Sobotka na margo schválenia podpory Bulharsku pri ochrane jeho hraníc s Tureckom pripomenul, že jeho krajina je pripravená na tento účel uvoľniť 20 miliónov Kč a vyslať na pomoc balkánskej krajine kontingent 20 policajtov.

Český premiér zdôraznil, že v záveroch summitu sa nehovorí o žiadnych kvótach a že tam nechýba ani návrh, ktorý predpokladá pozornosť, ktorá sa bude venovať radikalizácii a preventívnym opatreniam vrátane vyhosťovania islamistických extrémistov.



Kern: Rakúsky kancelár je spokojný s diskusiou

Rakúsko nenašlo s iniciatívou za prerušenie prístupových rokovaní s Tureckom podporu ďalších krajín EÚ na jej neformálnom summite, ktorý sa dnes skončil v Bratislave. Priznal to spolkový kancelár alpskej republiky Christian Kern, informovala tlačová agentúra DPA. Napriek tomu však podľa rovnakého zdroja šéf rakúskej spolkovej vlády vyjadril spokojnosť s diskusiou, ktorú absolvovali európski lídri v slovenskej metropole.

Foto: TASR/AP

Podľa Kerna sa úsilie koncentruje na problematiku zachovania dohody s Tureckom o utečencoch, čo je veľmi dôležité.

Tento názor zastáva aj osobne, pretože ide o podstatnú bázu redukcie prúdov migrantov smerujúcich do Rakúska.

Ako informovala tlačová agentúra APA, Kern informoval o vyslaní ďalších 200 spolupracovníkov agentúry Frontex a 50 nákladných vozidiel do Bulharska, avšak bez alebo iba s marginálnou účasťou Rakúska. Zdôvodnil to limitovanými možnosťami rezortu vnútra alpskej republiky. V tejto súvislosti pripomenul prítomnosť rakúskych policajtov na slovinsko-chorvátskej alebo maďarsko-srbskej štátnej hranici a bezpečnostné úlohy na území krajiny.

Rakúsky kancelár akcentoval, že sa EÚ chce pokúsiť o spoluprácu aj s ďalšími krajinami pôvodu migrantov, a poznamenal, že podľa fungujúcej dohody EÚ-Turecko by sa do konca roka mali vytvoriť základy pre podobné dokumenty s Nigerom, Nigériou, Senegalom, Mali a Etiópiou. Európska komisia chce na tento účel uvoľniť investície v celkovej výške ôsmich miliárd eur, pričom by sa do konca roka malo rozhodnúť, v ktorej krajine a v akom objeme. Široká zhoda účastníkov sprevádzala zvýšenie investičného fondu EÚ na 500 miliárd eur a dokonca jeho zdvojnásobenie do roku 2022 na viac ako 600 miliárd eur, informoval rakúsky kancelár.

Konkrétne rozhodnutia o podobe spoločnej európskej obrannej štruktúry by mali padnúť až na decembrovom summite EÚ, povedal Kern, podľa ktorého predovšetkým krajiny Vyšehradskej štvorky boli za vytvorenie armády EÚ, kým iné členské štáty boli v tejto otázke kritickejšie.

Renzi: Dôležitý je podpis dohody s africkými krajinami

Predseda talianskej vlády Matteo Renzi vyjadril nespokojnosť s výsledkom dnešného neformálneho summitu Európskej únie v Bratislave, informoval spravodajský portál Politico.eu.

Foto: TASR/AP

"Nemôžem sa zúčastniť na spoločnej tlačovej konferencii s (nemeckou kancelárkou) Merkelovou a (francúzskym prezidentom) Hollandom, ak nezdieľam ich závery ohľadne ekonomiky a migrácie," povedal Renzi novinárom po skončení summitu.

Taliansky premiér opäť zaútočil na Nemecko, ako to urobil na summite EÚ vlani v decembri: "Krajiny musia rovnakým spôsobom dodržiavať pravidlá týkajúce sa deficitu, musia dodržiavať aj iné pravidlá, napríklad ohľadne prebytku obchodnej bilancie. A existuje niekoľko krajín, ktoré ich nedodržiavajú, ide hlavne o Nemecko."

K migračnej kríze Renzi povedal, že buď EÚ podpíše dohodu s africkými krajinami, alebo to urobí Taliansko samo. "Myslíme si, že by bolo oveľa lepšie, ak by zasiahla EÚ, ale ak EÚ tvrdí, že to nie je jej prioritou, mali by sme zakročiť sami," dodal taliansky premiér.

Vrcholnú schôdzku v Bratislave označil Renzi na Twitteri za "krok vpred, ale veľmi malý. Príliš malý." Ak Európa nezmení svoju politiku v oblasti ekonomiky a migrácie, ocitne sa v ohrození.

Merkelová v auguste navrhla, že EÚ by sa mohla dohodnúť s africkými krajinami, podobne ako sa dohodla s Tureckom, aby zabránila vstupu ilegálnych migrantov do Európy, poznamenal portál Politico.eu.