Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Mrzí ho, že poslanci, ktorí rovnaký návrh podporili vo vláde, zaň v stredu v parlamente nezahlasovali.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 11. novembra (TASR) - Vládna novela Trestného poriadku týkajúca sa spolupracujúcich obvinených, tzv. kajúcnikov, mala chrániť ľudí pred vykonštruovanými obvineniami. Uviedol to minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) v reakcii na neschválenie úpravy v Národnej rade (NR) SR. Avizoval, že k téme sa vrátia. Mrzí ho, že poslanci, ktorí rovnaký návrh podporili vo vláde, zaň v stredu v parlamente nezahlasovali.
„Tento zákon nebol o jednom mene a nestál ani nepadal na Tiborovi Gašparovi (Smer-SD), ako sa nám snažila nahovoriť opozícia. Stál na jednoduchej zásade - výhodu za spoluprácu má posudzovať a udeľovať súd, nie prokurátor v prípravnom konaní. Novela mala zároveň jasne stanoviť, čo sa stane, ak kajúcnik poruší podmienky spolupráce alebo nehovorí pravdu. To dnes Trestný poriadok výslovne neupravuje. Novela nevznikla zo dňa na deň, reagovala na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR. Tie opakovane upozorňovali na riziká výpovedí kúpených za výhody, dokonca za vlastnú beztrestnosť,“ povedal Susko vo videu na sociálnej sieti.
Argumentoval, že novela mala napraviť to, čo Slovensku v tejto oblasti vytkol Európsky súd pre ľudské práva. „A to, že rozhodnutia o kajúcnikoch prijímala prokuratúra bez súdnej kontroly a že výhoda má byť úmerná spáchanému činu,“ ozrejmil. Poukázal, že úprava zároveň reagovala na realitu posledných rokov. „Ľudia, ktorí boli za bývalej vlády len na základe výpovede jedného kajúcnika roky trestne stíhaní, niektorí aj vo väzbe, sú dnes postupne oslobodzovaní. Súdy v ich prípadoch konštatujú, že sa skutok nestal alebo že vina nebola preukázaná. V niektorých prípadoch dokonca uvádzajú, že takéto obžaloby sa pred súd vôbec nemali dostať. Za každým takým rozsudkom sú roky zničeného života, ktoré im už nikto nevráti,“ okomentoval.
Minister mieni, že tento zákon mal chrániť ľudí pred vykonštruovanými obvineniami. Takýto návrh preto nesmel byť podľa neho predmetom politického obchodu. Argumentoval, že z tohto dôvodu nešli do žiadneho vyjednávania o jeho podpore. „O hlasy za neho sme sa nemali čo dohadovať, len vecne obhajovať jeho obsah,“ doplnil. Mrzí ho, že poslanci, ktorí rovnaký návrh ešte v máji podporili vo vláde, zaň v stredu v NR SR nezahlasovali. „Na podstate veci to však nič nemení. Výpovede, za ktoré niekto dostane slobodu, musia mať jasné pravidlá a skutočné následky, ak sa ukážu ako nepravdivé. K téme sa vrátime. Problém nezmizol len preto, že dnes chýbal jeden hlas,“ dodal.
Parlament v stredu definitívne odmietol novelu Trestného poriadku. Tá mala meniť systém benefitov pre spolupracujúcich obvinených, tzv. kajúcnikov. Úprava nezískala dostatok hlasov. Proti návrhu bola celá opozícia aj nezaradení poslanci Tomáš Taraba, Roman Malatinec a Peter Slyško. Hlasovania sa zdržal nezaradený Ján Ferenčák. Opozícia návrh kritizovala. Neschválenie novely v parlamente označila za víťazstvo pre spravodlivosť. Tvrdila, že zmeny, ktoré mala úprava priniesť, by sa dotkli aj kauzy Očistec. Podpredseda NR SR Tibor Gašpar (Smer-SD) opakovane odmietol výroky opozičníkov, že úprava mu má nejakým spôsobom pomôcť.
„Tento zákon nebol o jednom mene a nestál ani nepadal na Tiborovi Gašparovi (Smer-SD), ako sa nám snažila nahovoriť opozícia. Stál na jednoduchej zásade - výhodu za spoluprácu má posudzovať a udeľovať súd, nie prokurátor v prípravnom konaní. Novela mala zároveň jasne stanoviť, čo sa stane, ak kajúcnik poruší podmienky spolupráce alebo nehovorí pravdu. To dnes Trestný poriadok výslovne neupravuje. Novela nevznikla zo dňa na deň, reagovala na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR. Tie opakovane upozorňovali na riziká výpovedí kúpených za výhody, dokonca za vlastnú beztrestnosť,“ povedal Susko vo videu na sociálnej sieti.
Argumentoval, že novela mala napraviť to, čo Slovensku v tejto oblasti vytkol Európsky súd pre ľudské práva. „A to, že rozhodnutia o kajúcnikoch prijímala prokuratúra bez súdnej kontroly a že výhoda má byť úmerná spáchanému činu,“ ozrejmil. Poukázal, že úprava zároveň reagovala na realitu posledných rokov. „Ľudia, ktorí boli za bývalej vlády len na základe výpovede jedného kajúcnika roky trestne stíhaní, niektorí aj vo väzbe, sú dnes postupne oslobodzovaní. Súdy v ich prípadoch konštatujú, že sa skutok nestal alebo že vina nebola preukázaná. V niektorých prípadoch dokonca uvádzajú, že takéto obžaloby sa pred súd vôbec nemali dostať. Za každým takým rozsudkom sú roky zničeného života, ktoré im už nikto nevráti,“ okomentoval.
Minister mieni, že tento zákon mal chrániť ľudí pred vykonštruovanými obvineniami. Takýto návrh preto nesmel byť podľa neho predmetom politického obchodu. Argumentoval, že z tohto dôvodu nešli do žiadneho vyjednávania o jeho podpore. „O hlasy za neho sme sa nemali čo dohadovať, len vecne obhajovať jeho obsah,“ doplnil. Mrzí ho, že poslanci, ktorí rovnaký návrh ešte v máji podporili vo vláde, zaň v stredu v NR SR nezahlasovali. „Na podstate veci to však nič nemení. Výpovede, za ktoré niekto dostane slobodu, musia mať jasné pravidlá a skutočné následky, ak sa ukážu ako nepravdivé. K téme sa vrátime. Problém nezmizol len preto, že dnes chýbal jeden hlas,“ dodal.
Parlament v stredu definitívne odmietol novelu Trestného poriadku. Tá mala meniť systém benefitov pre spolupracujúcich obvinených, tzv. kajúcnikov. Úprava nezískala dostatok hlasov. Proti návrhu bola celá opozícia aj nezaradení poslanci Tomáš Taraba, Roman Malatinec a Peter Slyško. Hlasovania sa zdržal nezaradený Ján Ferenčák. Opozícia návrh kritizovala. Neschválenie novely v parlamente označila za víťazstvo pre spravodlivosť. Tvrdila, že zmeny, ktoré mala úprava priniesť, by sa dotkli aj kauzy Očistec. Podpredseda NR SR Tibor Gašpar (Smer-SD) opakovane odmietol výroky opozičníkov, že úprava mu má nejakým spôsobom pomôcť.
