Bratislava 21. marca (TASR) - Ak sa podarí dosiahnuť širšiu zhodu naprieč rezortmi a odbornou obcou, postoj Slovenska k medzinárodným zdravotníckym predpisom (IHR) z roku 2024 sa môže v budúcnosti prehodnotiť a diskusia o ich prijatí sa môže znovu otvoriť. Vyplýva to z vyjadrení bývalého zástupcu SR v riadiacej rade WHO a čestného veľvyslanca Slovenska pre globálne zdravie Jozefa Šuvadu.

Vysvetlil, že IHR výslovne umožňujú, aby štát svoje odmietnutie neskôr stiahol. „Z hľadiska medzinárodného práva, ako aj samotných IHR predpisov je teda odmietnutie možné ‚zobrať späť‘. Otázka je, či je múdre najprv demonštratívne odmietnuť a až po rokoch spätne ‚naprávať kurz‘. To už je politické rozhodnutie, ktoré má priamy vplyv na dôveryhodnosť Slovenska voči iným štátom, európskym partnerom aj medzinárodným a obchodným partnerom,“ upozornil.

Podľa Šuvadu termín „dočasné odmietnutie“ nie je právny pojem, ale politický opis. „Nazdávam sa, že pán minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD, pozn. TASR) mal na mysli prístup podobný niektorým iným krajinám, napríklad Česku, Taliansku či Holandsku, ktoré si vyhradili čas na vnútroštátnu robustnú diskusiu jednak medzi koaličnými partnermi, jednak v polarizovanej verejnej debate. Minister zdravotníctva tiež zdôrazňuje, že chce podporiť implementáciu na základe konsenzu v odbornej obci a opierať sa o časti IHR, ktoré sú založené na dôkazoch a dátach,“ priblížil.

Zároveň podľa neho nič nebráni Slovensku už teraz analyzovať pripravenosť zdravotníckeho a krízového systému. „Toto nám však nijako nebráni začať hneď teraz analyzovať krehkosť nášho zdravotníckeho aj širšieho krízového systému a identifikovať priority v tom, čo z odporúčaní IHR vieme implementovať do štandardných postupov, logistických manuálov, obstarávania a iných organizačno-procesných oblastí tak, aby boli naše systémy v krajine lepšie prepojené a primerane pripravené na budúce ohrozenia,“ uviedol.

Dodal, že v prípade dosiahnutia širšej odbornej a politickej zhody by sa niektoré opatrenia mohli premietnuť aj do legislatívy, napríklad v oblasti krízovej pripravenosti, vzdelávania či výcviku, a to aj za účasti medzinárodných partnerov.

Šuvada zároveň vysvetlil, že stiahnutie odmietnutia by malo konkrétny postup. „V praxi by to znamenalo novú politickú debatu a rozhodnutie vlády (prípadne parlamentu), formálny list generálnemu riaditeľovi WHO, že Slovenská republika stiahne svoje odmietnutie, a následne nadobudnutie účinnosti dodatkov pre Slovensko po určitej lehote, nie zo dňa na deň,“ ozrejmil.

IHR z roku 2024 odmietlo jedenásť štátov a pre tieto krajiny naďalej platí staršie znenie predpisov. To je aj prípad Slovenska, ktoré tak zostáva viazané verziou IHR z roku 2005, pokiaľ svoj postoj nezmení. Šuvada upozornil, že dôvody odmietnutia sa medzi krajinami líšia. „Nedá sa teda povedať, že všetkých 11 štátov odmietlo IHR zo striktne tých istých, čisto ústavnoprávnych dôvodov ako sú uvádzané u nás. Skôr ide o zmes právnych, politických a spoločenských faktorov, ktorá je v každej krajine trochu iná,“ uzavrel.

Vláda minulý týždeň odsúhlasila odmietnutie revízie IHR z roku 2024. Uznesenie o odmietnutí predpisov predložil rezort zdravotníctva, ktorý argumentuje možnými pochybnosťami z ľudskoprávneho a ústavnoprávneho hľadiska, opiera sa pritom o stanoviská viacerých právnických fakúlt slovenských univerzít.

Ministri spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) a zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) deklarovali, že na medzinárodnej spolupráci pri medicínskych krízach sa odmietnutím revízie predpisov nič nezmení. Susko pripomenul, že SR je aj v súčasnosti viazaná predpismi IHR z roku 2005. Šaško deklaroval, že medzinárodná spolupráca v tejto oblasti funguje a Slovensko je rešpektovaným partnerom. Zároveň zdôraznil, že medicínsko-vedeckú oblasť revízie predpisov nikto nespochybňuje a po vyriešení právnych otázok k nej SR pristúpi.