Quantcast
< sekcia Slovensko

Szabová: Povedomie o potrebe riešiť environmentálne problémy silnie

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Väčší záujem Slovákov o zelené témy vníma ako prirodzenú reakciu na zhoršujúcu sa situáciu v stave životného prostredia, ale aj na medzinárodné trendy silnejších apelov na jeho ochranu.

Bratislava 1. augusta (TASR) - Povedomie o potrebe riešiť viaceré environmentálne problémy je podľa dlhoročnej ekologickej aktivistky na Slovensku silnejšie. Ukázať to mal aj prieskum Slovenská klíma 2022. "Vidieť to na vyššom pokrytí environmentálnych tém aj v médiách aj v spôsobe, ako sa transformuje spoločnosť cez rôzne väčšie aj menšie iniciatívy, či už len cez nárast trhovej ponuky ekologickejších tovarov," skonštatovala pre TASR Lucia Szabová, ktorá aktuálne pôsobí v iniciatíve Znepokojené matky upozorňujúcej na problém klimatickej zmeny.

Spomínaný prieskum ukázal, že viac ako tri štvrtiny obyvateľov si uvedomujú, že klimatická zmena už prebieha. "A dve tretiny dokonca hovoria, že ovplyvňuje ich každodenný život. Vidíme aj silný fenomén ľudí trpiacich environmentálnym žiaľom. Uvedomenie tu je. Ľudia však nevedia, čo s tým. Nemáme pretavené povedomie do aktivity. Pri takom širokom a komplexnom probléme, ako je klimatická zmena, je to len logické. V riešeniach sú ľudia zmätení a nevedia nájsť, čo by mali robiť," uviedla. Upozornila, že je ťažké si uvedomiť potrebu mnohých rôznych zmien a že nás nezachráni jedna technológia či zmena. Zdá sa jej však, že ľudia čakajú akési jedno zázračné riešenie ako vo filme.

Väčší záujem Slovákov o zelené témy vníma ako prirodzenú reakciu na zhoršujúcu sa situáciu v stave životného prostredia, ale aj na medzinárodné trendy silnejších apelov na jeho ochranu. "Trend sa javí ako pozitívny. Avšak z globálnych aj lokálnych ukazovateľov vieme, že kvalita životného prostredia sa napriek tomu zhoršuje. V podstate zažívame globálnu environmentálnu krízu a zatiaľ nie sme ako ľudstvo schopní na ňu primerane reagovať. Teda síce sa povedomie a aj snahy o ochranu zvyšujú, nie sú dostatočné v porovnaní so zhoršujúcimi sa ukazovateľmi, ako je nárast emisií, znečistenia, globálna teplota či úbytok biodiverzity. Naše silné povedomie nie je pretavené do dostatočnej akcie," povedala Szabová.

Najväčší nárast záujmu o problém klimatickej zmeny nastal podľa nej po zverejnení špeciálnej správy Medzivládneho panelu OSN pre klimatickú zmenu v roku 2018. "V tom istom čase narastalo aj študentské hnutie iniciované Gretou Thunbergovou. Aj keď mladí ľudia sa mobilizovali aj predtým, Fridays for Future dokázalo naozaj zviditeľniť tento problém a zaktivizovať väčšie masy. A to nielen mladých ľudí. Vznikali aj iné iniciatívy, rodičovské, odborné. Rok 2018 je jednoznačne zlomom," doplnila.

Na Slovensku vzniklo tiež v poslednom období viacero iniciatív, čo Szabová označila za prirodzenú reakciu na potrebu ľudí reagovať na problém, ktorý ich trápi. "Mladí ľudia vnímajú klimatickú zmenu intenzívnejšie. To však neznamená, že by ostatné vekové kategórie vnímali tento problém málo. Len je to o trochu menej, napriek tomu si ho uvedomujú," poznamenala. K aktivizmu sa tak podľa jej slov pridávajú aj ľudia, ktorí by to pred rokmi sami na seba nepovedali. Poukázala na skutočnosť, že aj iniciatívy, ktoré nemajú ako prvotný cieľ riešiť klimatickú zmenu, ju zaraďujú do svojej činnosti.

Zmenu podľa nej vidno aj v agende politických strán. "Frustrácia z toho, že politici nereagujú na klimatickú zmenu dostatočne, je na mieste. Vidíme veľa rečí, ale menej skutkov. Avšak ešte predminulé voľby nebola klimatická agenda vôbec na stole. Posledné voľby už klimatická zmena bola témou. Rôzne politické strany nasľubovali kadečo, čo nesplnili. Neboli schopné ani len splniť, že by v parlamente zahlasovali za vyhlásenie stavu klimatickej núdze," zhrnula s tým, že za mnoho posunu v klimatickej agende vďačíme Európskej únii.