Quantcast
< sekcia Slovensko

Szalay: Očkovanie sa v zariadeniach sociálnych služieb nedodržiava

Na archívnej snímke lekár BSK Tomáš Szalay. Foto: TASR - Dano Veselský

Szalay spresnil, že proti chrípke sa očkuje každý rok a proti pneumokokom každých päť rokov.

Bratislava 24. októbra (TASR) - Na Slovensku platí podľa vyhlášky povinné očkovanie proti chrípke a pneumokokom pre klientov zariadení sociálnych služieb (ZSS). Napriek tomu je proti pneumokokom zaočkovaný každý piaty klient a proti chrípke dve tretiny ľudí. Upozornil na to na pondelkovom brífingu lekár Bratislavského samosprávneho kraja Tomáš Szalay.

"Klienti sociálnych zariadení sú z viacerých dôvodov zraniteľnejší. V neposlednom rade je preto vo vyhláške stanovené, že všetci klienti týchto zariadení musia byť povinne očkovaní proti chrípke a pneumokokom," uviedol Szalay. Upozornil, že v prípade, ak jedno z ochorení dostanú, môže byť pre nich smrteľné. Spresnil, že proti chrípke sa očkuje každý rok a proti pneumokokom každých päť rokov.

Problémom podľa neho je aj to, že sa povinnosť nevymáha pred nástupom do zariadenia. "Klientom sa pri nástupe nedáva podmienka, že umiestnení tu môžete byť až po tom, keď budete zaočkovaní. Hoci by to mohla byť podmienka a vyhli by sme sa situácii, že máme 80 percent nezaočkovaných klientov v ZSS," doplnil. Problém tiež vidí aj v tom, že sa v zariadeniach o ľudí nestará jeden všeobecný ošetrujúci lekár, ale klienti majú každý svojho.

"Riešenie sa tu ponúka v podobe mobilných očkovacích jednotiek, ktoré, podobne ako pri koronavíruse, prišli do zariadení a za krátky čas preočkovali personál a klientov," priblížil Szalay. Podotkol, že to zatiaľ nie je možné, keďže očkovania proti chrípke a pneumokokom sú hradené všeobecnému lekárovi daného pacienta.

Na Slovensku umrie každoročne viac ako 2500 ľudí na následky sezónnych respiračných infekcií, upozornil prednosta Kliniky pneumológie, ftizeológie a funkčnej diagnostiky Slovenskej zdravotníckej univerzity a Univerzitnej nemocnici Bratislava Štefan Laššán. Ohrození sú najmä ľudia nad 65 rokov a chronicky chorí. Najčastejšou príčinou baktériových zápalov pľúc sú pneumokoky. "Predovšetkým vírusové nákazy, či už je to chrípka alebo COVID-19, vytvárajú veľmi dobrú pôdu na to, aby súčasne prišla na tento oslabený terén baktériová infekcia," spresnil s tým, že najčastejšie je to pneumokok. Podotkol, že kombinácia chrípky alebo koronavírusu s pneumokokom je často smrteľná. "Vieme sa chrániť proti všetkým týmto trom nákazám vďaka očkovaniu," doplnil.

Očkovanie pomáha znižovať riziko nákazy. "Čo je oveľa dôležitejšie, aj keď sa nakazím, priebeh ochorenia je pravdepodobne oveľa miernejší. Nedostanem sa do nemocnice, nebudem trpieť ťažkým zápalom pľúc či vyžadovať umelú pľúcnu ventiláciu," spresnil Laššán.