FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Ako podotkla, ministerstvo sľúbilo lepšiu dostupnosť a spravodlivejší systém, avšak problém sa podľa nej rozhodlo riešiť na nesprávnom konci.
Autor TASR
Bratislava 29. decembra (TASR) - Budúci rok v školstve bude rokom obáv. Dôvodom je množstvo prijatých legislatívnych zmien. Skonštatovala to opozičná poslankyňa a členka Výboru Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch Tina Gažovičová (PS). V bilancii tohto roka kritizovala, že minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) napĺňal svoju prioritu - lepšie odmeňovanie učiteľov - len pod hrozbou štrajku.
„Minister Drucker nazval rok 2025 v školstve rokom pravdy. Bol prijatý veľký balík legislatívnych zmien, ktorých dosahy sa ukážu až v praxi,“ uviedla Gažovičová. Pripomenula, že zmeny sa týkali financovania škôl, povinného predprimárneho vzdelávania, maturít aj mnohých ďalších oblastí. „Pravidlá sa však tvoria narýchlo a sú v mnohom chaotické,“ zhodnotila pre TASR.
Ako podotkla, ministerstvo sľúbilo lepšiu dostupnosť a spravodlivejší systém, avšak problém sa podľa nej rozhodlo riešiť na nesprávnom konci. „Namiesto toho, aby prioritne primälo a podporilo štátne školy plniť si zákonné povinnosti aj vo vzťahu k deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, zvolilo cestu obmedzovania alternatív,“ doplnila poslankyňa.
Preto rok 2026 v školstve vníma ako rok obáv. Rezonovať podľa nej budú obavy škôl o financovanie a obavy rodičov o dostupné možnosti vzdelávania pre ich deti.
Ďalšie obavy sa týkajú podpory pre deti so zdravotným znevýhodnením. Poukázala na to, že v budúcom roku sa skončia reformy plánu obnovy a v auguste sa skončí aj posledný projekt, cez ktorý mohlo Slovensko financovať asistentov a školské podporné tímy z eurofondov. „Od septembra 2026 bude nevyhnutné zabezpečiť ich stabilné financovanie zo štátneho rozpočtu, pričom novela ešte oslabila niektoré podporné opatrenia. Zároveň sme sa stále nedočkali efektívneho využívania zvýšených normatívov, ktoré v súčasnosti štát síce školám prideľuje, ale nie sú účelovo viazané na reálnu podporu týchto detí so zdravotným znevýhodnením,“ uviedla Gažovičová.
V súvislosti so zvýšením tarifných platov v školstve kritizovala, že v tomto roku sa do plánovaného rozpočtu pôvodne nedostalo. „Až keď hrozil učiteľský štrajk, tak sa po náročnom rokovaní s odborármi dohodli na zvyšovaní od 1. septembra tohto roku a ďalšie bude 1. januára 2026,“ spomenula. Zároveň sa však podľa nej učiteľom znížil kompenzačný príspevok. „Preto sa ich kúpna sila v roku 2025 nezvýšila a aj na nich dramaticky vplýva vysoká inflácia,“ uviedla.
Zvýšenie platov v budúcom roku víta. Uvidí však, či sa na školstvo bude myslieť aj pri tvorbe ďalšieho rozpočtu na rok 2027, alebo bude znovu potrebná hrozba štrajku.
Gažovičová zhrnula, že Drucker v tomto roku priniesol do parlamentu mnoho zmien. Ocenila, že pri väčšine dodržal základné legislatívne pravidlá. „Žiaľ, na celkové dianie v krajine výrazne vplýva aj to, ako táto vláda ohýba zásady právneho štátu, zaoberá sa hlavne vlastnými kauzami a popiera vedu. Čudujem sa Tomášovi Druckerovi, že naďalej zotrváva vo vláde Roberta Fica (Smer-SD). Negatívne pôsobenie Ficovej vlády vplýva na celú spoločnosť, aj na školstvo,“ dodala poslankyňa pre TASR.
„Minister Drucker nazval rok 2025 v školstve rokom pravdy. Bol prijatý veľký balík legislatívnych zmien, ktorých dosahy sa ukážu až v praxi,“ uviedla Gažovičová. Pripomenula, že zmeny sa týkali financovania škôl, povinného predprimárneho vzdelávania, maturít aj mnohých ďalších oblastí. „Pravidlá sa však tvoria narýchlo a sú v mnohom chaotické,“ zhodnotila pre TASR.
Ako podotkla, ministerstvo sľúbilo lepšiu dostupnosť a spravodlivejší systém, avšak problém sa podľa nej rozhodlo riešiť na nesprávnom konci. „Namiesto toho, aby prioritne primälo a podporilo štátne školy plniť si zákonné povinnosti aj vo vzťahu k deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, zvolilo cestu obmedzovania alternatív,“ doplnila poslankyňa.
Preto rok 2026 v školstve vníma ako rok obáv. Rezonovať podľa nej budú obavy škôl o financovanie a obavy rodičov o dostupné možnosti vzdelávania pre ich deti.
Ďalšie obavy sa týkajú podpory pre deti so zdravotným znevýhodnením. Poukázala na to, že v budúcom roku sa skončia reformy plánu obnovy a v auguste sa skončí aj posledný projekt, cez ktorý mohlo Slovensko financovať asistentov a školské podporné tímy z eurofondov. „Od septembra 2026 bude nevyhnutné zabezpečiť ich stabilné financovanie zo štátneho rozpočtu, pričom novela ešte oslabila niektoré podporné opatrenia. Zároveň sme sa stále nedočkali efektívneho využívania zvýšených normatívov, ktoré v súčasnosti štát síce školám prideľuje, ale nie sú účelovo viazané na reálnu podporu týchto detí so zdravotným znevýhodnením,“ uviedla Gažovičová.
V súvislosti so zvýšením tarifných platov v školstve kritizovala, že v tomto roku sa do plánovaného rozpočtu pôvodne nedostalo. „Až keď hrozil učiteľský štrajk, tak sa po náročnom rokovaní s odborármi dohodli na zvyšovaní od 1. septembra tohto roku a ďalšie bude 1. januára 2026,“ spomenula. Zároveň sa však podľa nej učiteľom znížil kompenzačný príspevok. „Preto sa ich kúpna sila v roku 2025 nezvýšila a aj na nich dramaticky vplýva vysoká inflácia,“ uviedla.
Zvýšenie platov v budúcom roku víta. Uvidí však, či sa na školstvo bude myslieť aj pri tvorbe ďalšieho rozpočtu na rok 2027, alebo bude znovu potrebná hrozba štrajku.
Gažovičová zhrnula, že Drucker v tomto roku priniesol do parlamentu mnoho zmien. Ocenila, že pri väčšine dodržal základné legislatívne pravidlá. „Žiaľ, na celkové dianie v krajine výrazne vplýva aj to, ako táto vláda ohýba zásady právneho štátu, zaoberá sa hlavne vlastnými kauzami a popiera vedu. Čudujem sa Tomášovi Druckerovi, že naďalej zotrváva vo vláde Roberta Fica (Smer-SD). Negatívne pôsobenie Ficovej vlády vplýva na celú spoločnosť, aj na školstvo,“ dodala poslankyňa pre TASR.
