Bratislava 22. októbra (TASR) - Tohtoročný letný čas končí počas najbližšieho víkendu. Slovensko, ale aj všetky štáty Európskej únie (EÚ), sa opäť vrátia k štandardnému stredoeurópskemu času (SEČ). Zmena nastane v noci na nedeľu (25. októbra), keď sa skončí platnosť stredoeurópskeho letného času (SELČ). V nedeľu o 3.00 h ráno SELČ sa hodinky posunú o hodinu naspäť na 2.00 h SEČ.

Zmena času nastane aj v európskych krajinách mimo EÚ v Spojenom kráľovstve, Švajčiarsku, Nórsku, Ukrajine, Albánsku, Bosne a Hercegovine, Čiernej Hore, Severnom Macedónsku či v Srbsku. Čas sa nebude meniť v Rusku, Bielorusku, Turecku alebo na Islande, sú to totiž krajiny, kde sa sezónne striedanie času neuplatňuje. K zmene času dôjde v približne 70 krajinách sveta.

Blížiaca sa víkendová noc bude o hodinu dlhšia. Západ slnka i súmrak nastanú v nedeľu o hodinu skôr než v sobotu. V sobotu 24. októbra slnko vyjde na Slovensku približne o 7.10 h a zapadne zhruba o 17.30 h SELČ. V nedeľu 25. októbra nastane východ slnka už približne o 6.12 h SEČ a zapadne o zhruba 16.28 h SEČ. Stredoeurópsky čas predstavuje prirodzené časové pásmo, do ktorého patrí Slovensko, Česká republika a väčšina Európy.

Za autora myšlienky zavedenia letného času sa považuje novozélandský entomológ a astronóm George Vernon Hudson (1867 - 1946). V roku 1895 podal na Kráľovskú spoločnosť Nového Zélandu oficiálny návrh na sezónny posun času o dve hodiny. Ako nadšený zberateľ hmyzu chcel mať po svojej riadnej práci viac denného svetla na svoje záľuby.

Hoci sa jeho návrh nestretol s okamžitým úspechom, položil základy pre neskoršie zavedenie letného času v praxi. Okrem neho sa s podobnou myšlienkou v roku 1905 zaoberal aj britský staviteľ William Willett (1856 - 1915), ktorý navrhoval posun o 80 minút.

Za zavádzaním letného času stála predovšetkým snaha o energetické úspory. Prvýkrát bol v praxi plošne zavedený počas prvej svetovej vojny v roku 1916 v Nemecku a Rakúsko-Uhorsku. Prechodne ho v období tejto vojny využívali aj iné krajiny, napríklad od 14. apríla 1916 Švédsko. Cez druhú svetovú vojnu zaviedlo letný čas Nemecko a s ním aj Protektorát Čechy a Morava. Od 6. mája do 7. októbra 1946 platil letný čas v Československu.

Po druhej svetovej vojne sa v mnohých krajinách od zavádzania letného času upustilo. K jeho opätovnému používaniu došlo v 70. rokoch minulého storočia počas ropnej krízy, keď sa úsporné energetické opatrenia stali opäť prioritou. Ako prvé k tomuto kroku pristúpilo v roku 1976 Francúzsko.

V Československu začal platiť od roku 1979. Letný čas sa pôvodne začínal v prvú aprílovú sobotu o polnoci, od roku 1981 už počas posledného marcového víkendu. Končil sa počas posledného septembrového víkendu.

Od roku 1996 Európska komisia (EK) predĺžila obdobie letného času každoročne až do posledného októbrového víkendu. Posúvanie hodiniek sa tiež ustálilo na druhej hodine v noci, pretože v tomto čase najmenej ovplyvňuje dopravu.

Letný čas sa využíva vo väčšine krajín Európy a na väčšine územia Kanady a Spojených štátov amerických. Na americkom kontinente platí až do nasledujúceho víkendu, teda do 2. novembra.

V súčasnosti sa úsporný efekt ukazuje ako zanedbateľný a hlavným motívom na striedanie času je lepšie využitie denného svetla v letnom období. Na Slovensku vďaka letnému času zapadá slnko po 19.00 h od konca marca až do polovice septembra, teda takmer polrok (napr. v Bratislave 173 dní). Bez letného času, teda v celoročnom štandardnom stredoeurópskom čase, by obdobie so slnečným svitom po 19.00 h trvalo len 113 dní.

Stredoeurópsky čas sa niekedy nesprávne označuje ako zimný čas. V skutočnosti je zimný čas prípad, keď sa hodinky posunú opačným smerom ako pri letnom čase, teda ukazujú o hodinu menej oproti reálnemu časovému pásmu. V Československu pokusne zaviedli zimný čas od 1. decembra 1946 do 23. februára 1947. Ráno bolo počas zimy svetlo o hodinu skôr, no popoludní zapadalo slnko už okolo 15.00 h.

O zrušení posúvania hodín sa v Európe diskutuje už dlhšie obdobie. Striedanie času má nemálo odporcov argumentujúcich najmä zdravotnými problémami. Na základe verejného prieskumu z roku 2018 navrhla EK, aby sa sezónna zmena času uskutočnila naposledy v roku 2021. Diskusie však prerušili pandémia ochorenia COVID-19 či vojenský konflikt na Ukrajine.

Zmena času zo stredoeurópskeho (SEČ) na letný čas (SELČ) nastane preto aj v roku 2027. Uskutoční sa v noci z 27. marca na 28. marca, keď sa hodiny posunú z druhej rannej hodiny na tretiu rannú hodinu.