Ružomberok/Bratislava 27. októbra (TASR) - Tragické udalosti z Černovej, ktoré súviseli s vysviackou miestneho kostola, si Slovenská republika (SR) pripomína ako pamätný deň - Deň černovskej tragédie. Ten schválili poslanci Národnej rady (NR) Slovenskej republiky (SR) 20. októbra 1993. Od udalosti, pri ktorej po zásahu uhorských žandárov prišlo o život 15 ľudí, uplynie v utorok 27. októbra 119 rokov.

Vzbura obyvateľov Černovej, ktorá je dnes mestskou časťou Ružomberka, sa odohrala 27. októbra 1907, v období keď bolo Slovensko súčasťou rakúsko-uhorskej monarchie. Obyvatelia obce sa vzbúrili proti tomu, aby ich novopostavený kostol vysvätil iný kňaz ako Andrej Hlinka. Protest si po zásahu uhorských žandárov, ktorí začali do davu strieľať, vyžiadal 15 obetí a 12 ťažko zranených.

Kostol, o vysvätenie ktorého išlo, si obyvatelia Černovej postavili za pomoci peňažných zbierok. Na jeho vybudovanie prispel veľkou mierou z vlastných prostriedkov aj rímskokatolícky ružomberský kňaz, černovský rodák Andrej Hlinka (1864 - 1938). Základný kameň stavby posvätili 20. apríla 1906 a už na jeseň 1907 čakal na vysviacku dokončený kostol.

Černovčania chceli, aby ich nový kostol vysvätil práve Hlinka, ktorého však v tom čase spišský biskup Alexander Párvy pre politické aktivity suspendoval, pozbavil fary a zakázal mu vykonávať kňazské povolanie. Černovskí veriaci chceli s vysviackou počkať, kým sa situácia okolo Hlinku nevyrieši. Cirkevná vrchnosť však rozhodla, že kostol vysvätí dekan Martin Pazúrik 27. októbra 1907.

Rozhodnutie vrchnosti vyprovokovalo dedinčanov k vzbure, pri ktorej došlo ku konfliktu medzi nimi a žandármi, ktorí boli slovenskej národnosti. Vtedajšou zvyklosťou totiž bolo, že v slovenskom prostredí boli žandári a ich velitelia z domáceho prostredia.

V nasledujúcom súdnom procese v marci 1908 odsúdili z organizovania nepokojov 40 mužov a žien na súhrnný trest 37 rokov väzenia. Z dodatočného vyšetrovania vyplynulo, že pri streľbe žandári vyskúšali úplne nové zbrane. Súdni lekári, ktorí pitvali obete, sa nemali dopátrať vyšetrenia okolností streľby, ale údajne skúmali účinnosť nových strelných zbraní.

Aj z tohto dôvodu sa udalosti z Černovej stali jedným zo symbolov uhorskej štátnej moci. Uhorsko sa aj v dôsledku týchto udalostí zdiskreditovalo v očiach celej Európy, čo sa ukázalo tiež pri negatívnom hodnotení štátu a jeho politiky na mierovej konferencii v Paríži v roku 1919 a pri príprave Trianonskej mierovej zmluvy.

Proti zásahu uhorských žandárov protestovali viaceré významné osobnosti v zahraničí ako nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, nórsky spisovateľ Björnstjerne Björnson, britský publicita a historik Robert William Seton-Watson či ruský spisovateľ Lev Nikolajevič Tolstoj. Černovský kostol napokon posvätil Hlinka na sviatok Petra a Pavla 29. júna 1910.

Obete černovskej tragédie pripomína pomník na miestnom cintoríne, ktorý dala vybudovať Slovenská liga amerických Slovákov pri príležitosti 25. výročia tragických udalostí.

Slovenská pošta vydala 27. októbra 2007 pri príležitosti 100. výročia černovskej tragédie známku zobrazujúcu portrét britského novinára Roberta Setona-Watsona a ružu, symbol mesta Ružomberok. Prvú známku Černová 1907 vydala Slovenská pošta v roku 1997.