Bratislava 8. mája (TASR) - Podozrenie zo spáchania trestného činu v súvislosti so skartáciami osobných spisov príslušníkov bezpečnostných zložiek, narodených v rokoch 1931 až 1937, vrátane príslušníkov Štátnej bezpečnosti, sa nepotvrdilo. Trestné oznámenie Ústavu pamäti národa (ÚPN) polícia odmietla. Ústav neuspel ani s následnou sťažnosťou. Vyplýva to z informácií, ktoré TASR poskytol prokurátor nitrianskej krajskej prokuratúry Jaroslav Maček. K skartáciám došlo v rokoch 2017 a 2018 na ministerstve vnútra.

Ako priblížil prokurátor, poverený príslušník Obvodného oddelenia Policajného zboru Topoľčany 3. marca odmietol vec podozrenia z prečinu marenia úlohy verejným činiteľom, ktorého sa mala dopustiť osoba zastupujúca archív Ministerstva vnútra (MV) SR Nitrianska Streda. "Sťažnosť správnej rady Ústavu pamäti národa podanú v zákonnej lehote proti tomuto uzneseniu zamietol prokurátor Okresnej prokuratúry Topoľčany uznesením zo dňa 21. apríla 2022 ako nedôvodnú," doplnil.

ÚPN informoval o podaní trestného oznámenia v decembri 2021. Skartáciou osobných spisov došlo podľa ústavu k nenávratnému zničeniu historických dokumentov.

Návrh na vyradenie dokumentov z rokov 1912 - 37 podal v rokoch 2017 a 2018 archív MV SR, Nitrianska Streda. Ich súčasťou boli aj osobné spisy bývalých príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti zaradených v ŠtB. Skartácie odobril príslušný odbor MV SR.

Skartácie boli aj témou januárového parlamentného brannobezpečnostného výboru. Súčasný minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) garantoval, že k ďalším skartáciám archívnych dokumentov na ministerstve vnútra nepríde. Pokyn na ich zastavenie vydali podľa jeho slov ešte v septembri 2020.