< sekcia Slovensko

Tretí sektor vyzýva na zlepšenie prístupu občanov k informáciám

Ilustračné foto. Foto: TASR – Štefan Puškáš

Mimovládky tiež chcú zabrániť praxi poskytovania informácií len nahliadnutím do dokumentov.

Bratislava 24. novembra (TASR) – Zaviazať budúcich hráčov na politickej scéne k tomu, aby výrazne zlepšili prístup verejnosti k informáciám - to je cieľ troch mimovládnych organizácií pred budúcoročnými parlamentnými voľbami v SR.

Transparency International Slovensko (TIS), Aliancia Fair-Play a inštitút Ineko dnes zverejnili výzvu s desiatimi bodmi, ktoré by mali politické strany presadzovať do roka od svojho zvolenia. Pristúpili k tomu na základe hodnotenia práce súčasnej vlády v oblasti ochrany práv občanov na informácie. Považujú ju za nedostatočnú.

Predstavitelia trojice mimovládnych organizácií dnes na tlačovej konferencii konštatovali, že vláda SR svoje programové vyhlásenie v tejto časti nesplnila. Na jej stôl sa napokon nedostala veľká novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorú ministerstvo spravodlivosti pripravovalo dva roky. Posilnenie infozákona tiež odmietli v parlamente poslanci vládnej strany.

„Vláda Roberta Fica nesplnila svoje sľuby,“ zhodnotil riaditeľ TIS Gabriel Šípoš. Informoval, že tento týždeň vyzvú relevantné politické subjekty, aby sa vyjadrili k ich návrhom. Začiatkom roka potom zhodnotia, ako sa strany k ich iniciatíve postavili a či na seba prevzali záväzok.

Analytik Aliancie Fair-Play Peter Kunder vysvetlil, že zhruba polovica z desiatich bodov je súčasťou kompromisného návrhu novely infozákona, ktorý sa ministerstvu spravodlivosti podarilo tento rok vyjednať s tretím sektorom a predstaviteľmi samosprávy.

„Ide o to, aby infozákon nebol len pre tých najvytrvalejších, ale bol systémovo využiteľný kýmkoľvek,“ priblížil podstatu navrhovaných opatrení analytik Ineko Ján Kovalčík. Podľa toho je za súčasného stavu veľká časť potenciálnej verejnej kontroly otupená obštrukciami zo strany úradníkov.

Na prvom mieste mimovládky žiadajú rozšírenie zákonnej povinnosti štátnych, župných a mestských firiem so stopercentným verejným vlastníctvom poskytovať informácie. Šípoš vysvetlil, že tieto podniky hospodária ročne s 10 miliardami eur, čo je zhruba polovica štátneho rozpočtu.

Podniky ako SPP, JAVYS, ale aj vodárenské firmy pritom odmietajú, že infozákon platí aj pre nich, a desiatky ďalších firiem ho dodržiavajú len v obmedzenom režime, konštatovali predstavitelia tretieho sektora. Zmenu stavu v tejto oblasti sa im v rámci prípravy novely infozákona nepodarilo na pôde ministerstva spravodlivosti dohodnúť.

Politické strany by sa mali postarať aj o zavedenie povinného zverejňovania platov a životopisov štátnych nominantov. Časť platov je v súčasnosti zverejňovaná v majetkových priznaniach, pri kumulovaní viacerých funkcií však ide o jedno sumárne číslo, poukazujú navrhovatelia. Doplnili, že zverejňovanie životopisov je dobrovoľné a väčšina štátnych nominantov vo firmách ho odmieta poskytnúť.

Tretí sektor žiada zjednotiť zverejňovanie zmlúv v jedinom centrálnom registri. Súčasný stav, keď samosprávy zverejňujú zmluvy na svojich webstránkach, totiž sťažuje porovnávanie a občiansku kontrolu. Povinne by mali byť zverejňované rozhodnutia polície o odmietnutí trestného oznámenia, čo má zabezpečiť jej účinnú kontrolu.

Mimovládky tiež chcú zabrániť praxi poskytovania informácií len nahliadnutím do dokumentov a presadzujú zavedenie povinného zverejňovania úradných dokumentov obcí a krajov, ako sú hlasovania poslancov, zápisnice z komisií aj rokovaní zastupiteľstva.

Žiadajú predĺžiť povinné zverejňovanie zmlúv na internete z päť na 10 rokov od začiatku ich účinnosti. Domnievajú sa totiž, že možnosť stiahnuť staršie zmluvy sťažuje porovnávanie efektivity medzi volebnými obdobiami a znižuje osobnú zodpovednosť za následky zmlúv. Podľa Kundera by malo takéto opatrenie minimálnu finančnú náročnosť.

Vo zvyšných bodoch je požiadavka systematicky prepájať štátne databázy zmlúv, verejných obstarávaní, katastrálneho portálu a Obchodného registra, nakoľko podľa analytikov štát generuje stále viac databáz údajov, no ich užitočnosť je limitovaná tým, že nie sú vzájomne prepojené.

Taktiež je požiadavka sfunkčniť zverejňovanie všetkých rozsudkov súdov, nakoľko mimovládne organizácie tvrdia, že najmenej pätina rozsudkov nie je napriek zákonnej povinnosti zverejňovaná. Desiatym bodom je napokon požiadavka zvážiť transformáciu Úradu na ochranu osobných údajov na Úrad na dohľad prístupu občanov k informáciám.

Dohľadový orgán, ktorý by vymáhal a sankcionoval dodržiavanie infozákona, zriadilo už viac krajín EÚ, pripomenuli mimovládky. Na Slovensku dnes ostáva neúspešnému žiadateľovi možnosť obrátiť sa na súd. Ten môže rozhodovať aj niekoľko rokov.