Bratislava 29. augusta (TASR) – Na Slovensku podľa Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím (ZPMP) v SR neexistujú presné štatistiky o počte ľudí s mentálnym postihnutím ani o ich zamestnanosti. Zástupcovia združenia však zo skúsenosti konštatujú, že väčšina ľudí s mentálnym postihnutím nepracuje.

"Pokiaľ sú zamestnaní, väčšinou v chránených dielňach, ktoré zriadili lokálne združenia ZPMP v SR alebo podobné organizácie," tvrdia. Iba veľmi malá skupina ľudí s mentálnym postihnutím podľa nich pracuje na otvorenom trhu práce a zamestnávatelia na nich väčšinou nie sú pripravení. Situácia sa podľa zástupcov ZPMP v SR zlepšuje len veľmi pomaly.

Základom je podľa nich pripraviť ľudí s mentálnym postihnutím na výkon konkrétnych povolaní. Pre týchto ľudí existuje viacero alternatív k školskému vzdelávaniu. "Prípravu na zamestnanie môže realizovať aj sociálny podnik. Ten okrem zamestnávania slúži aj na prípravu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na vstup na trh práce. V zahraničí ich bežne zakladajú mestá a obce," uviedla riaditeľka ZPMP v SR Iveta Mišová.

Tieto podniky spravidla vykonávajú údržbu zelene a upratovacie služby v obci, realizujú zber a triedenie druhotných surovín či pomocné stavebné práce. Podľa Mišovej sú zamestnanci podnikov verejnosťou spravidla prijímaní veľmi pozitívne, keďže vykonávajú zväčša verejno-prospešnú činnosť. Aktivity sociálnych podnikov sú rôznorodé, preto možno predpokladať, že zamestnanec s mentálnym postihnutím postupne získava viaceré pracovné, ale aj sociálne a komunikačné zručnosti. ZPMP v SR v súčasnosti v Bratislave prevádzkuje sociálny podnik a zároveň vzdelávaco-rehabilitačné centrum Bivio. Podľa združenia by malo ísť o jediný momentálne registrovaný sociálny podnik pre ľudí s mentálnym postihnutím na Slovensku.

Mišová doplnila, že dôležitým nástrojom zamestnávania ľudí s postihnutím sú agentúry podporovaného zamestnávania, ktoré okrem prípravy znevýhodneného uchádzača o zamestnanie spolupracujú aj na vyhľadávaní zamestnania a poskytujú podporu v jeho prvých fázach. Ďalšou možnosťou sú podľa nej rehabilitačné strediská, ktoré by okrem sociálnych služieb mali realizovať aj profesijnú prípravu ľudí s mentálnym postihnutím na výkon konkrétnych povolaní.

Ľudí s mentálnym postihnutím môžu zamestnávať aj chránené dielne. "Väčšina chránených dielní na Slovensku sa aktuálne venuje výrobe rôznych tovarov," priblížila Mišová. V súčasnosti je podľa nej väčšina chránených dielní zriadených mimovládnymi neziskovými organizáciami, ktoré ich zriaďujú na základe poznania špecifík ľudí, ktorých združujú. Takýchto dielní je však stále nedostatok.

Riaditeľka ZPMP pripomenula, že pre ľudí so strednou a vyššou mierou postihnutia sú vhodnou možnosťou zamestnania aj chránené pracoviská. Medzi ľuďmi s mentálnym postihnutím je však podľa nej mnoho takých, ktorí sú za určitých podmienok schopní pracovať aj na bežnom pracovisku.

Ako uviedla Mišová, zamestnávanie ľudí s mentálnym postihnutím na otvorenom trhu práce zatiaľ na Slovensku nie je časté. Možno však pri ňom využívať služby pracovných asistentov, ktorí na základe individuálnych potrieb zamestnanca podporujú jeho pracovné uplatnenie.

Predstavitelia ZPMP v SR zdôrazňujú, že zamestnávanie ľudí s mentálnym postihnutím môže mať pre zamestnávateľa rôzne výhody. "Skúsenosti ukazujú, že ide o mimoriadne stabilnú a vysoko motivovanú pracovnú silu. V tejto skupine je prakticky veľmi nízka fluktuácia," uviedli. Na vytvorenie a prevádzku pracovného miesta obsadeného človekom s mentálnym postihnutím môžu zamestnávatelia od štátu získať finančnú podporu a ľudia s mentálnym postihnutím zväčša nepotrebujú špeciálnu úpravu pracovného prostredia ani špeciálne vybavenie.

"Do úvahy treba brať to, že ľudia s mentálnym postihnutím sú vhodní predovšetkým na pozície s jasne vymedzenými činnosťami, s pravidelne sa opakujúcimi úkonmi alebo na prácu, kde nie je nevyhnutne vyžadovaná vysoká miera samostatnosti," upozorňuje riaditeľka ZPMP. Títo zamestnanci podľa nej môžu vykonávať napríklad pomocné práce v kuchyni, upratovacie práce, jednoduché kancelárske práce, prácu v práčovni alebo v poľnohospodárstve a živočíšnej výrobe. "Ľudia s mentálnym postihnutím sa však vďaka svojej spoľahlivosti môžu uplatniť aj ako opatrovatelia seniorov či ľudí so zdravotným postihnutím, prípadne v zariadeniach sociálnych služieb a zdravotníckych zariadeniach," konštatuje Mišová.