Bratislava 17. augusta (TASR) - Domáci a zahraniční návštevníci môžu spoznávať kultúrne dedičstvo Slovenska aj cez folklór a tradície. Regiónom dodávajú nezameniteľný charakter a cestovaniu hlbší rozmer. Národná organizácia pre propagáciu cestovného ruchu Slovakia Travel preto aj folklór dlhodobo prezentuje doma i v zahraničí ako neoddeliteľnú súčasť Slovenska. Spolu s krajskými a oblastnými organizáciami cestovného ruchu priblížila domáce folklórne tradície.

Trnavský kraj má bohatú tradíciu ľudového odevu, výšivkárstva a čipkárstva. Najmä kroje z okolia Trnavy a Piešťan patria k najbohatšie zdobeným na Slovensku. „Paličkovaná babková čipka z Krakovian a okolia je súčasťou slovenského nehmotného kultúrneho dedičstva a živou tradíciou, ktorú možno vidieť, zažiť aj si ju vyskúšať,“ uviedla vedúca odboru komunikácie Slovakia Travel Zuzana Eliášová.

Medzinárodný folklórny festival Myjava na Kopaniciach má za sebou 66. ročník, začiatkom leta prepája tradície s modernou dobou a zachováva kultúrne dedičstvo. V Trenčianskom kraji je jeho výrazným prvkom modrotlač, tradičná technika zdobenia textilu zapísaná v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. V Záriečí pri Púchove ju už niekoľko generácií udržiava rodinná dielňa Trnkovcov. Tradičnú ručnú výrobu skla možno spoznať v Sklárskom skanzene vo Valaskej Belej, v Lednických Rovniach môžu návštevníci nahliadnuť do výroby a múzea skla.

V Tekove sa zachoval unikátny mikroregión, nazývaný aj čilejkársky. „Tvorí ho iba deväť obcí, čím vytvára pravdepodobne najmenšiu ucelenú a folklórne jednotnú oblasť na Slovensku. Typické nárečie dopĺňajú zvyky a piesne, rozmanité tradície a bohato zdobené kroje. Výnimočný je ženský kroj vďaka špeciálnej strojovej výšivke, ktorá sa nakreslí na papier, podloží látkou a vyšíva sa na ňu z rubu,“ priblížila zástupkyňa Slovakia Travel s tým, že výsledok svojej práce tak možno vidieť až po jej dokončení.

Jedným z najcennejších prvkov horehronskej kultúry je viachlasný spev, ktorý sa stal symbolom regiónu a zároveň bol zapísaný do zoznamu UNESCO. Liptov láka aj ojedinelým folklórnym zvykom vo Važci. Chorovod Omilienci je tradičný sprievod dievčat a žien obcou na Svätodušnú nedeľu so spevom a tancom, vedú ho dve predspeváčky - najnovšie nevesty.

V Liptovskej Tepličke v podhorí Vysokých Tatier pripomínajú tradície zemiakové pivničky, Teplická izba približuje tradičný život a remeslá. „Každoročne sa tu konajú ikonické Folklórne slávnosti pod Kráľovou hoľou. Gerlachovská izba a Batizovská izba ponúkajú príležitosť spoznať historické domácnosti, kroje, remeslá a predmety každodenného života,“ pokračovala Eliášová.

Spišské folklórne slávnosti na Podlesku a Smižianske folklórne slávnosti približujú miestne zvyky, národopisné múzeum v obci tradície. Remeslá každoročne ožívajú na Trhu ľudových remesiel v Spišskej Novej Vsi. Na severe Spiša takmer v každej obci pôsobí folklórny súbor alebo skupina. Festival o tradíciách predkov už dve desaťročia pripravuje rusínska obec Jarabina. Tradície karpatských Nemcov pripomína obec Chmeľnica. K najobľúbenejším podujatiam goralskej kultúry patria Zamagurské folklórne slávnosti, v lete sa stretávajú Gorali v Červenom Kláštore.

Slovenský deň kroja dlhodobo propaguje slovenský folklór, ľudové tradície a kultúrne dedičstvo. „Uplynulú sobotu (15. 8.) sa vďaka nemu centrum Banskej Bystrice opäť premenilo na živú prehliadku regionálnej rozmanitosti, kde sa stretli folklórne súbory, remeselníci, výrobcovia tradičných produktov i návštevníci zo všetkých kútov Slovenska,“ dodala Eliášová.