FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Koordinátorka štúdie Zuzana Wirtz zdôraznila, že dáta potvrdili veľmi dobré kognitívne aj socio-emocionálne zručnosti učiteľov.
Autor TASR
Bratislava 8. decembra (TASR) - Učitelia sú lepší v čitateľskej gramotnosti a adaptívnom riešení úloh než ostatní vysokoškolsky vzdelaní dospelí. Vyplýva to z publikácie Kompetencie a zručnosti učiteľov, ktorá prináša prvé komplexné porovnanie slovenských učiteľov s vysokoškolsky vzdelanými dospelými v oblasti kognitívnych a socio-emocionálnych zručností. Materiál odhaľuje silné stránky učiteľov v otvorenosti, prívetivosti a svedomitosti, zároveň však poukazuje na potrebu posilniť ich odolnosť voči stresu. TASR o tom informovala špecialistka externej komunikácie Centra vedecko-technických informácií (CVTI) SR Stanislava Luptáková.
„Učitelia základných a stredných škôl dosiahli v čitateľskej gramotnosti a v adaptívnom riešení problémov mierne lepšie skóre ako vysokoškolsky vzdelaní dospelí. V matematickej gramotnosti boli výsledky porovnateľné. Najlepšie výsledky dosiahli učitelia vo veku 35 - 45 rokov,“ priblížila Luptáková. Najstaršia skupina (55 až 65 rokov) zaznamenala najslabšie skóre vo všetkých sledovaných oblastiach. Doplnila tiež, že muži učitelia dosiahli vyššie výsledky v matematickej gramotnosti a v adaptívnom riešení problémov, zatiaľ čo v čitateľskej gramotnosti boli rozdiely medzi pohlaviami vyrovnané.
Koordinátorka štúdie Zuzana Wirtz zdôraznila, že dáta potvrdili veľmi dobré kognitívne aj socio-emocionálne zručnosti učiteľov. „Zároveň poukazujú na potrebu rozvoja sebaistoty a odolnosti voči stresu,“ uviedla. Analýza osobnostných charakteristík ukázala najvyššie zastúpenie v dimenziách otvorenosť a prívetivosť, nasledovala svedomitosť a vyrovnanosť, pričom najnižšie hodnoty dosiahli v extroverzii. „Celkovo boli pre učiteľov charakteristické črty estetické vnímanie, intelektuálna zvedavosť, kreativita, úcta, súcit, dôvera, stabilita a produktivita. Na druhej strane sa učitelia veľmi málo vnímali ako spoločenskí, uvoľnení a asertívni,“ uvádza sa v závere štúdie.
Výskum zároveň ukázal, že tri štvrtiny učiteľov sa aktívne zúčastňujú na ďalšom vzdelávaní, najmä v oblasti digitálnych a komunikačných zručností. Tretina učiteľov uviedla vysokú spokojnosť so svojou prácou a životom, čo súvisí s emocionálnou stabilitou a schopnosťou zvládať záťaž. Podľa analytičky projektu Oľgy Zelmanovej je potrebné venovať pozornosť aj generačným rozdielom. „Zníženie výkonu najmladšej generácie učiteľov naznačuje, že ich vstupné vzdelávanie a príprava by mali výraznejšie rozvíjať praktické kognitívne a socio-emocionálne zručnosti,“ podotkla.
Autorky materiálu navrhujú viacero systémových opatrení. Týkajú sa úpravy prípravy učiteľov na vysokých školách, podpory zvládania stresu a posilnenia sebadôvery, ale aj vyváženejšieho zastúpenia mužov v profesii. Dokument tiež upozorňuje na potrebu zatraktívniť profesiu pre mladých pedagógov, čo zahŕňa aj zlepšenie pracovných podmienok a stabilitu v odmeňovaní.
Výskumná vzorka zahŕňala 1049 učiteľov základných a stredných škôl a 989 vysokoškolsky vzdelaných dospelých. Analýza vychádza v rámci národného projektu Monitorovanie a hodnotenie úrovne kľúčových kompetencií dospelých (MOHOK), ktorý realizuje CVTI SR pod gesciou rezortu školstva a nadväzuje na medzinárodný program OECD PIAAC.
„Učitelia základných a stredných škôl dosiahli v čitateľskej gramotnosti a v adaptívnom riešení problémov mierne lepšie skóre ako vysokoškolsky vzdelaní dospelí. V matematickej gramotnosti boli výsledky porovnateľné. Najlepšie výsledky dosiahli učitelia vo veku 35 - 45 rokov,“ priblížila Luptáková. Najstaršia skupina (55 až 65 rokov) zaznamenala najslabšie skóre vo všetkých sledovaných oblastiach. Doplnila tiež, že muži učitelia dosiahli vyššie výsledky v matematickej gramotnosti a v adaptívnom riešení problémov, zatiaľ čo v čitateľskej gramotnosti boli rozdiely medzi pohlaviami vyrovnané.
Koordinátorka štúdie Zuzana Wirtz zdôraznila, že dáta potvrdili veľmi dobré kognitívne aj socio-emocionálne zručnosti učiteľov. „Zároveň poukazujú na potrebu rozvoja sebaistoty a odolnosti voči stresu,“ uviedla. Analýza osobnostných charakteristík ukázala najvyššie zastúpenie v dimenziách otvorenosť a prívetivosť, nasledovala svedomitosť a vyrovnanosť, pričom najnižšie hodnoty dosiahli v extroverzii. „Celkovo boli pre učiteľov charakteristické črty estetické vnímanie, intelektuálna zvedavosť, kreativita, úcta, súcit, dôvera, stabilita a produktivita. Na druhej strane sa učitelia veľmi málo vnímali ako spoločenskí, uvoľnení a asertívni,“ uvádza sa v závere štúdie.
Výskum zároveň ukázal, že tri štvrtiny učiteľov sa aktívne zúčastňujú na ďalšom vzdelávaní, najmä v oblasti digitálnych a komunikačných zručností. Tretina učiteľov uviedla vysokú spokojnosť so svojou prácou a životom, čo súvisí s emocionálnou stabilitou a schopnosťou zvládať záťaž. Podľa analytičky projektu Oľgy Zelmanovej je potrebné venovať pozornosť aj generačným rozdielom. „Zníženie výkonu najmladšej generácie učiteľov naznačuje, že ich vstupné vzdelávanie a príprava by mali výraznejšie rozvíjať praktické kognitívne a socio-emocionálne zručnosti,“ podotkla.
Autorky materiálu navrhujú viacero systémových opatrení. Týkajú sa úpravy prípravy učiteľov na vysokých školách, podpory zvládania stresu a posilnenia sebadôvery, ale aj vyváženejšieho zastúpenia mužov v profesii. Dokument tiež upozorňuje na potrebu zatraktívniť profesiu pre mladých pedagógov, čo zahŕňa aj zlepšenie pracovných podmienok a stabilitu v odmeňovaní.
Výskumná vzorka zahŕňala 1049 učiteľov základných a stredných škôl a 989 vysokoškolsky vzdelaných dospelých. Analýza vychádza v rámci národného projektu Monitorovanie a hodnotenie úrovne kľúčových kompetencií dospelých (MOHOK), ktorý realizuje CVTI SR pod gesciou rezortu školstva a nadväzuje na medzinárodný program OECD PIAAC.
