Bratislava 21. októbra (TASR) - Na plánovanú zdravotnú starostlivosť čakalo k 1. septembru takmer 87.500 poistencov v rámci všetkých troch zdravotných poisťovní. V porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi roku 2026 zostáva počet čakajúcich poistencov relatívne stabilný, bez výrazných výkyvov. Najviac sa čaká na operácie očí a kĺbov. Vyplýva to z údajov súhrnného zoznamu poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej ústavnej a jednodňovej zdravotnej starostlivosti v systéme verejného zdravotného poistenia, ktoré zanalyzoval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Úrad o tom informoval na webe.

Celkový počet zaradených návrhov na plánovanú starostlivosť, ktorú nebolo možné zrealizovať do troch dní, bol k 1. septembru 96.549. Najväčší podiel mala, vzhľadom na veľkosť a zdravotnú náročnosť poistného kmeňa, štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP), a to 60,1 percenta. Nasledujú súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera (27,7 percenta) a súkromná Union zdravotná poisťovňa (12,2 percenta).

Celkový počet zaradených návrhov sa týka takmer 87.500 unikátnych čakajúcich poistencov (podľa rodných čísiel). „Rozdiel medzi počtom návrhov a počtom poistencov tvorí počet poistencov čakajúcich na viacero plánovaných výkonov na rôzne medicínske služby súčasne,“ ozrejmil ÚDZS.

Z celkového počtu zaradených návrhov bolo k 1. septembru zaznamenaných 11.848 návrhov, pri ktorých bola prekročená lehota časovej dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Podiel jednotlivých poisťovní na všetkých prípadoch je VšZP 20 percent, Dôvera 13 percent a Union zdravotná poisťovňa (ZP) 16 percent. Najväčší podiel prípadov prekročenia tvoria prípady, pri ktorých nebol identifikovaný dôvod (5938 návrhov).

Medzi identifikovanými príčinami prekročenia lehôt sú najčastejšie dôvody na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (2703 návrhov). Ide napríklad o nedostatočné personálne kapacity zdravotníckych zariadení (1845 návrhov). Najvyšší podiel prípadov prekročenia z dôvodu nedostatočných personálnych kapacít na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vykazuje Univerzitná nemocnica Martin (6,9 percenta), Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica (3,6 percenta) a Fakultná nemocnica Trenčín (1,1 percenta). Dôvody na strane poistenca sa týkali 2370 návrhov.

Naopak, finančné limity zdravotných poisťovní sa vyskytovali len ojedinele, pričom išlo o 82 návrhov, teda 0,7 percenta z 11.848 prípadov. Z toho pri VšZP išlo o 0,6 percenta, pri Dôvere o 0,09 percenta a pri Union ZP o 0,04 percenta návrhov. „Nepredstavujú preto významnú systémovú príčinu predlžovania ustanovených čakacích lehôt,“ zdôraznil úrad.

Analýza ďalej preukázala, že priemerná dĺžka čakania dosiahla 123 dní, a to bez ohľadu na medicínsku službu a príslušnosť k zdravotnej poisťovni. Najdlhšie čakajú poistenci vo veku do 17 rokov (priemerne 163 dní) a vekovej skupine 40 až 64 rokov (130 dní). Najkratšia priemerná lehota čakania je u poistencov vo veku 85 a viac rokov (72 dní).

Najväčšia koncentrácia zaradených návrhov na plánovanú starostlivosť sa týka špecializačnej odbornosti oftalmológia (24,5 percenta), ortopédia (20,1 percenta), chirurgia (10,5 percenta), gynekológia a pôrodníctvo (4,5 percenta).

Dominujú najmä medicínske služby spojené s extrakciou a implantáciou očnej šošovky (10.513 návrhov) a terapeutické podanie látok do oka (8733 návrhov). Významný počet čakajúcich poistencov bol evidovaný aj pri totálnej endoprotéze kolenného kĺbu (8660 návrhov), bedrového kĺbu (5171 návrhov) a operáciách hernie (2761 návrhov). Nízky počet zaradených návrhov bol zaevidovaný napríklad pri odbornostiach paliatívna medicína a detská psychiatria.

Údaje tiež poukazujú na významné regionálne rozdiely. Kým poistenci Bratislavského kraja využívajú plánovanú starostlivosť mimo kraja svojho bydliska len minimálne (7,2 percenta), najvyššia migrácia bola zaznamenaná v Trnavskom (52,5 percenta), Trenčianskom (42,5 percenta) a Prešovskom kraji (39,8 percenta).

Za priaznivý výsledok možno podľa úradu považovať skutočnosť, že v 86 percentách prípadov dochádza k ukončeniu návrhov poskytnutím plánovanej starostlivosti, čo potvrdzuje funkčnosť systému pre prevažnú časť poistencov. Približne desať až 12 percent prípadov tvoria vyradenia návrhu bez poskytnutia zdravotnej starostlivosti, najmä z dôvodu zmeny zdravotného stavu iných nešpecifikovaných dôvodov, neaktualizovania návrhu alebo rozhodnutia poistenca.

Počet odmietnutých návrhov podľa analýzy ÚDZS naďalej rastie, hoci tempo ich rastu sa oproti predchádzajúcemu obdobiu spomalilo. Od mája do septembra sa ich počet zvýšil z 34.544 na 37.081 (nárast o 7,3 percenta), pričom tempo rastu sa postupne spomaľovalo z 828 nových odmietnutých návrhov v júni na 476 v auguste. Najvyšší podiel odmietnutých návrhov eviduje VšZP (takmer 70 percent všetkých odmietnutých návrhov), Dôvera (zhruba 24 percent) a Union ZP (asi sedem percent). Údaje naznačujú, že významná časť odmietnutých návrhov (84 percent) pochádza z predchádzajúcich rokov.

Úrad konštatuje, že stav čakajúcich poistencov na poskytnutie plánovanej starostlivosti za všetky tri zdravotné poisťovne je relatívne stabilizovaný. Zároveň zdôraznil, že bude údaje naďalej monitorovať a spracovávať s cieľom prispieť k zlepšeniu situácie pre poistencov na celom Slovensku.