FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím chce tiež pokračovať okrúhlymi stolmi k téme prístupnosti výrobkov a služieb.
Autor TASR
Bratislava 5. januára (TASR) - Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (ÚKOZP) bude v roku 2026 pokračovať v aktívnej ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím (ZP) nielen vybavovaním podnetov, ale aj proaktívnym monitorovaním dosahov prijatých legislatívnych zmien v oblasti kompenzačných príspevkov, sociálnych služieb, vzdelávania či zamestnávania. V rozhovore pre TASR to deklarovala komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská.
ÚKOZP chce tiež pokračovať okrúhlymi stolmi k téme prístupnosti výrobkov a služieb. Zapájať sa bude aj do procesu prípravy vyhlášok k novému Stavebnému zákonu, aj do legislatívneho procesu vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, keďže proces je aktuálne v štádiu vyhodnocovania pripomienok. Dosiahnuť chce aj systémovú úpravu výkonu súdom nariadeného ochranného liečenia a detencie.
V tejto súvislosti navrhol ÚKOZP do Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2026 zaradiť okrem iného legislatívnu úlohu „Návrh zákona o výkone ochranného liečenia a detencie“ z dôvodu, že aktuálna právna úprava súdom nariadených ochranných liečení je podľa komisárky neprehľadná (rozdrobená vo viacerých zákonoch). „Ich výkon je financovaný len zo zdrojov verejného zdravotného poistenia (aj napriek tomu, že ide o súdom nariadené obmedzenie osobnej slobody osoby v rámci trestného práva) a neexistujú samostatné oddelenia zriadené za účelom ich výkonu (dochádza k miešaniu týchto pacientov s civilnými pacientmi), avšak neúspešne,“ vysvetlila Stavrovská. Súdy podľa nej častokrát nevedia, v ktorom zariadení môžu výkon ochrannej liečby nariadiť alebo nariaďujú ich výkon do takých zdravotníckych zariadení, ktoré liečbu, ktorú odsúdený potrebuje, neposkytujú, a teda k naplneniu účelu ochrannej liečby nedochádza.
V rámci monitorovacej činnosti sa bude ÚKOZP naďalej sústrediť na monitorovanie zariadení sociálnych služieb s celoročným pobytom a zdravotníckych zariadení. Pozornosť zameria najmä na špecializované zariadenia sociálnych služieb, detské psychiatrie, výkon ochranného liečenia a materiálne podmienky v zariadeniach, ktoré doposiaľ nenavštívili, ale aj v zariadeniach, ktoré už v minulosti navštívili. „Doterajšie výsledky monitorovacej činnosti ukázali, že opakované návštevy zariadení majú zmysel a prispievajú k zmene paradigmy dodržiavania ľudských práv ich klientov,“ konštatovala Stavrovská.
ÚKOZP chce tiež pokračovať okrúhlymi stolmi k téme prístupnosti výrobkov a služieb. Zapájať sa bude aj do procesu prípravy vyhlášok k novému Stavebnému zákonu, aj do legislatívneho procesu vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, keďže proces je aktuálne v štádiu vyhodnocovania pripomienok. Dosiahnuť chce aj systémovú úpravu výkonu súdom nariadeného ochranného liečenia a detencie.
V tejto súvislosti navrhol ÚKOZP do Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2026 zaradiť okrem iného legislatívnu úlohu „Návrh zákona o výkone ochranného liečenia a detencie“ z dôvodu, že aktuálna právna úprava súdom nariadených ochranných liečení je podľa komisárky neprehľadná (rozdrobená vo viacerých zákonoch). „Ich výkon je financovaný len zo zdrojov verejného zdravotného poistenia (aj napriek tomu, že ide o súdom nariadené obmedzenie osobnej slobody osoby v rámci trestného práva) a neexistujú samostatné oddelenia zriadené za účelom ich výkonu (dochádza k miešaniu týchto pacientov s civilnými pacientmi), avšak neúspešne,“ vysvetlila Stavrovská. Súdy podľa nej častokrát nevedia, v ktorom zariadení môžu výkon ochrannej liečby nariadiť alebo nariaďujú ich výkon do takých zdravotníckych zariadení, ktoré liečbu, ktorú odsúdený potrebuje, neposkytujú, a teda k naplneniu účelu ochrannej liečby nedochádza.
V rámci monitorovacej činnosti sa bude ÚKOZP naďalej sústrediť na monitorovanie zariadení sociálnych služieb s celoročným pobytom a zdravotníckych zariadení. Pozornosť zameria najmä na špecializované zariadenia sociálnych služieb, detské psychiatrie, výkon ochranného liečenia a materiálne podmienky v zariadeniach, ktoré doposiaľ nenavštívili, ale aj v zariadeniach, ktoré už v minulosti navštívili. „Doterajšie výsledky monitorovacej činnosti ukázali, že opakované návštevy zariadení majú zmysel a prispievajú k zmene paradigmy dodržiavania ľudských práv ich klientov,“ konštatovala Stavrovská.
